Veľa ľudí používa výraz intuícia, ak sa im prihodí, že niečo vedeli, alebo spravili na základe popudu, ktorý však nevyslal ich rozum, ale niečo, čo úplne nevedia pochopiť. Pravdou je, že tento popud vyšiel od nášho ducha, ktorý sa nás snažil naviesť správnou cestou na základe jeho vycíteného správneho postupu.

Cit je „vodítko“, ktoré bolo človeku dané na jednoduchšiu orientáciu v spleti životných situácií. Keďže cit sa viaže na duchovné a jemnejšie úrovne, na dokončenie jeho impulzu = prejav v hmote, človek dostal rozum, ktorý má tieto impulzy spracovať.

Ako to teda funguje?

Mozog ako vieme, sa delí na predný mozog a zadný mozog. Predný mozog je súčasne ten väčší, aj keď v dávnych časoch bol menší. Táto zmena nastala časom kvôli čoraz väčšiemu oddeleniu človeka od duchovna.

V skutočnosti hlavný „vedúci“ mal byť zadný mozog, ktorý prijíma mentálne obrazy a rôznorodé jemné vnemy vysielané človeku na pomoc. Na tvorbe mentálneho obrazu sa podieľa zadný mozog, ktorý má byť mostom duše, aby pomocou neho ovládala telo. Táto časť mozgu vám sprostredkuje napríklad sen. Zároveň je v spojení s predným mozgom, ktorý tvorí myšlienky (viazané na priestor a čas). Z týchto myšlienok sa nakoniec skladá rozum.

Po pochopení tohto procesu viete jasne rozoznať, kedy k vám hovorí duch v cite, alebo pocit v rozume.

Činnosť ľudského ducha vyvoláva emócie v solar plexe, a tým zároveň ovplyvňuje malý mozog. Toto je prejav ducha. Dobre to majú pomenované napríklad v angličtine, kde sa doslova hovorí „cítim to vo svojom bruchu“. Asi vám nemusím hovoriť, že ak máme „tušáka“ tak nám zovrie poväčšine práve brucho.

Malý mozog si potom podľa druhu vplyvu okamžite vytvorí obraz. Predný mozog tento obraz prijíma a snaží sa ho zobraziť slovami. To dáva podnet na vznik myšlienok, ktoré sa potom vyjadrujú v slovách zrozumiteľných, vymedzených v rovine času a priestoru. Hovorené slovo je teda vyjadrením obrazov prostredníctvom predného mozgu. Predný mozog však môže smerovať reč aj do pohybových orgánov namiesto do orgánov reči. Namiesto slov tak vzniká písmo alebo činnosť. Toto je normálny priebeh činnosti ľudského ducha v hrubej hmote, ako to zamýšľal Stvoriteľ. Je to ten správny spôsob, ktorý by priniesol zdravý a správny vývoj vo stvorení.

Človek však vynaložil všetky svoje sily na výchovu rozumu. Predný mozog sa namáhal nepomerne viac v porovnaní so všetkými ostatnými potrebnými nástrojmi a tak sa odklonil od svojej určenej činnosti. Aktivita samotného ľudského ducha bola vďaka tomu výrazne obmedzená a často aj úplne potlačená. Možnosť kontaktu ducha s predným mozgom prostredníctvom malého mozgu bola zabrzdená, a keďže predný mozog nie je vo svojej podstate určený na prijímanie duchovných vnemov, spojenie ducha cezeň je nemožné. Predný mozog má svojou činnosťou pripravovať prechod k jemnejším úrovniam, on samotný je oveľa hrubšieho druhu, dokáže fungovať iba na časom a priestorom obmedzenej úrovni. Uprednostňovanie predného mozgu je tak často spomínaný dedičný hriech človeka voči Božím zákonom, ktoré presne určili usporiadanie telesných orgánov a ich správne fungovanie.

Dodržiavanie Bohom určeného rozdelenia by so sebou prinieslo správnu a priamu cestu vzostupu pre ľudského ducha, ale človek vo svojej domýšľavosti si vybral jednu časť a pestoval ju osobitne, bez ohľadu na všetky ostatné. To zákonite prinieslo nevyrovnanosť.

V nevyrovnanosti ide predovšetkým o ducha. Týmto nesprávnym nasmerovaním bol zadný mozog tisícročiami vytrvalého zanedbávania potlačený a duch bol vo svojej činnosti spútaný. Toto je tým naším dedičným hriechom, pretože zväčšenie predného mozgu bolo už časom dané každému dieťaťu ako hmotné dedičstvo. To každému dieťaťu sťažuje, aby sa vopred duchovne prebudilo a posilnilo, pretože most zadného mozgu, ktorý je na to potrebný, mu nezostal tak ľahko prístupný a veľmi často je prerušený. Jemný nástroj, ktorý mal človeku slúžiť na tejto zemi bol človekom ochromený takže mu tento nástroj nielenže nemôže slúžiť tak, ako to chcel Stvoriteľ, ale dokonca je súčasťou jeho pádu. Nie je možné sa teda zbaviť dedičného hriechu krstom ako je zaužívané v cirkvi. Táto dogma udržiava človeka na ospalej úrovni, čiže presne tam, kde ho chce diablik mať. Slepo veriaceho a nič netušiaceho. Človek sa môže samozrejme zbaviť tohto oslepenia ak skutočne začne hľadať Pravdu a túžiť po nej celým svojím bytím. Vtedy k nemu prúdi pomoc, ktorá ho navedie na správnu cestu.

K tomu, aby človek dokázal používať túto pomoc, svoje vedenie, potrebuje vedieť rozlíšiť čo je skutočný cit (vedenie) a čo je len pocit.

Pocit je produktom predného mozgu. Myšlienky predného mozgu pôsobia na nervy tela, ktoré spätným pôsobením vnucujú prednému mozgu podnety, ktoré človek pomenoval predstavy alebo fantázie. Fantázie sú obrazy vytvorené predným mozgom. Nedajú sa porovnávať s obrazmi, ktoré vytvára zadný mozog pod nátlakom ducha. Prejav citu je prejavom činnosti ducha. Obidva vytvárajú obrazy, ale nevedomý človek medzi nimi len ťažko rozlišuje alebo ich nerozlišuje vôbec napriek veľkému rozdielu medzi nimi. Obrazy citu sú živé, pravé a majú v sebe silu. Obrazy pocitu sú ilúzie. Je to ako porovnávať čiernobiely film s farebným. Aj ten má svoje čaro, no farby do filmu vnášajú život a energiu.

V prípade obrazov citu (produkt činnosti zadného mozgu) sa najprv objaví obraz a až potom prejde do myslenia. Prostredníctvom myslenia potom ovplyvňuje pocity tela. Pri obrazoch, ktoré sú produktom predného mozgu, je to naopak. Myšlienky musia dať predstavám ich základ. To sa však deje tak rýchlo, že sa to zdá byť tým istým procesom. Pri dlhodobom pozorovaní však človek rozpozná, o aký druh obrazu ide.

Ďalším následkom tohto dedičného hriechu je znížená výpovedná hodnota snov.

Normálne fungujúci zadný mozog, vedený duchom, by sny odovzdával jasné a nezmätené. Neboli by to len sny, ale zážitky ducha, ktoré malý mozog prijíma a objasňuje, kým predný mozog spí. Dnes prevládajúca sila predného mozgu vyžaruje aj v noci a ovplyvňuje citlivý zadný mozog. Ten vo svojom oslabenom stave prijíma toto vyžarovanie predného mozgu súčasne so skúsenosťami ducha, a tak vznikajú zmätočné a nejasné sny.

Dôkazom toho sú aj v snoch sa objavujúce slová a vety, ktoré majú pôvod iba v činnosti predného mozgu, ktorý jediný tvorí slová a vety práve kvôli svojej viazanosti na priestor a čas. Preto človek už zriedka dokáže obnoviť prístup k duchovným varovaniam a poučeniam prichádzajúcim prostredníctvom zadného mozgu cez sny. Tým je viac vystavený rôznym nebezpečenstvám, ktorým by sa inak mohol pomocou duchovných varovaní vyhnúť.

Ako sa znovu napojiť na svoj cit?

Neustále vyzdvihujeme čistotu myšlienok, čistotu mysle. Toto je nevyhnutným prvým krokom k znovu nadviazaniu tohto spojenia. Podotýkam, že tým sa nemyslí myseľ prázdna, ale čistá, oslobodená od vplyvu temna. Myseľ plná pochybných myšlienok a úvah nebude nikdy schopná sa natoľko stíšiť, aby začula podnety ducha. Je dôležité pochopiť túto súvislosť, keďže sa pohybujeme denne v mori vplyvov a medzi toľkými ľuďmi, ktorí dokážu naše myslenie zaplniť totálnym balastom v rámci rôznych konverzácií.

Každý deň je plný výziev pre našu myseľ, plný rôznych situácií a stretnutí, ktoré nás testujú a mnohé z nich sú priamo určené na to, aby nás zviedli zo správnej cesty. My však musíme pevne stáť vo Svetle a v čistote. Buďte sami sebe pozorovateľmi, aby ste vedeli rozoznať kedy sa vám do mysle vkráda cudzí vplyv. Musíte vedieť vždy zachytiť už aj najmenšie zrniečko piesku, aby sa vám v mysli nestrhla piesočná búrka, lebo vtedy už bude neskoro. Vaším štítom je vaša snaha a pevná viera. Človek musí byť za každých okolností schopný udržiavať si svoju čistotu a vysoké vibrácie, aby bol v neustálom spojení so svojím citom. Dávajme preto pozor na to, aby naše mysle boli naplnené iba dobrom. Nech sa toto stane našim každodenným cieľom, aby sme boli schopní zachytávať podnety vysielané k nám z našej duchovnej podstaty. Nemusíme byť od začiatku bezchybní, dôležité je pokračovať v snažení a nevzdávať sa. Krok po kroku budeme silnejší a neochvejnejší a vyrastieme vo vedomú duchovnú osobnosť, budeme konečne schopní správne stáť vo Stvorení a svojím bytím prispievať k jeho rozkvetu.

Zdieľať článok