CHAZARI sú národ, ktorý sa z Ázie presťahoval do predsiene starého Veľkého Ruského Domu – na Okrajinu Ruska nazvanú Ukrajina. 

Za ostatných sto rokov okrajinských Rusínov a Malorusov pretvorili Chazari na  U k r a j i n c o v  očividne podľa vzoru pretvárania Slovákov na Slovensku na Uhrov pred prvou svetovou vojnou. 

Vtedy Maďari s veľkým krikom urobili zo Slovenska Horné Uhorsko a po tej vojne Chazari na Okrajine Ruska začali celkom potichu budovať novú Veľkú Chazariu. Budovali ju tak, že utajení Chazari zo sovietskej republiky Ukrajiny prenikli do riadiacich orgánov ZSSR.

Pretože vo svojej starej vlasti prijali náboženský – izmus vyvoleného kmeňa  juda-izmus. Z Chazarov sa prijatím toho náboženstva stali Židia celkom tak isto ako pred dvetisíc rokmi v Rímskej ríši sa z Hebrejov stali Židia – prijatá idea vyvoleného národa spôsobila po II. horúcej svetovej vojne znovuobnovenie štátu Izraela a jeho ambície stať sa znova Veľkým Izraelom a tak isto aj snahu nových Židov-Chazarov urobiť z Ukrajiny novú Veľkú Chazariu. 

,,Nikto nie je tak beznádejne zotročený, ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní.‘‘
Johan Wolfgang von Goethe

Fakty vychádzajú z dokumentov Sergeja Želenkova, historika cárskej rodiny, ktorý sa už viac ako štvrť storočia ponára do súkromných aj verejných archívov a stretáva sa s potomkami tých, ktorí na prelome 19. a 20. storočia boli v samotnom centre udalostí. Pred sto rokmi Rusko a Čína vytvorili FED. Je to už viac ako sto rokov, čo Rusko vedie nevyhlásenú vojnu.

Vojnu proti svetovým finančným klanom, ktoré kvôli úplnému a konečnému víťazstvu nad nami používajú všetky metódy: podplácanie, vydieranie aj vraždy. Málokto napríklad vie, že Federálny rezervný systém USA je v skutočnosti produktom notoricky známych Rotschildovcov. A ako sa ukázalo, je navyše založený na ruskom zlate.

Alexander a Lincoln podľahli Rotschildovi
Významný bol rok 1862 od narodenia Krista. Ruské impérium sa po porážke v Krymskej vojne začalo „zdvíhať z kolien“. V Novgorode prebiehali oslavy tisíce rokov od vzniku Ruska. Alexander II. získava svetovú známosť. Nazývajú ho a odteraz navždy ho nazývať budú cárom osloboditeľom.
V tom istom čase sa tajne zo všetkých kútov veľkej a obrovskej ríše na základe osobitného nariadenia imperátora schádzajú na Kryme, presnejšie v Sevastopole, podivné vojenské kolóny. Obvykle to sú jeden alebo dva kryté vozidlá obklopené päťdesiatimi vybranými kozákmi. Na Krym sa viezlo zlato ríše. Čakala ho dlhá cesta – do hôr Španielska.

Medzitým na druhej strane sveta, v Amerike, zúri občianska vojna Severu proti Juhu. Prezident-idealista Abraham Lincoln tam bojoval nielen s otrokármi, ale aj s euro-anglickým bankovým klanom Rotschildovcov, ktorí aktívne pomáhali Juhu na pokyn svetovej intrigánky-kráľovnej Viktórie. V Londýne na to neradi spomínajú, ale ako sa hovorí, z piesne slová nevymažeš. Alexander a Lincoln sa zhodli na spoločnom nepriateľstve k Rotschildom. Vtedy sa obaja vládcovia rozhodli vytvoriť spoločný rusko-americký trust, za ktorého prostriedky by bolo možné podporiť dynamickejší rozvoj ekonomiky oboch krajín. Obaja mali voči Rotschildom aj osobné výhrady. Ale platilo to aj obrátene – aj títo finančníci videli v americkom prezidentovi svojho nepriateľa číslo jedna za jeho odmietnutie obnoviť osobitnú Centrálnu banku Ameriky a zaviesť do nej zlatý ekvivalent dolára, ale veľká časť svetového zlata už patrila Rotschildom…
Medzitým na druhej strane sveta, v Amerike, zúri občianska vojna Severu proti Juhu. Je zaujímavé a príznačné, že Rotschildi financovali nielen Juh cez svoju parížsku banku, ale aj Sever – cez banku londýnsku.
Tento princíp financovať obe strany konfliktov praktizovali prakticky vo všetkých nasledujúcich konfliktoch a bol vždy zdrojom obrovských príjmov…

Zatiaľ čo prebiehali medzinárodné hrátky, na Kryme sa zhromaždilo takmer 50 ton zlatých prútov určených na vytvorenie rusko-amerického trustu. Loďami Ruskej spoločnosti pre dopravu a obchod (ROPiT) bolo zlato – za sprievodu špeciálnej vojenskej jednotky 19 ľudí vybraných osobne samovládcom celej Rusi – prevezených do zvláštneho trezoru v španielskych horách. Celú operáciu riadil úradník pre zvláštne účely z ministerstva vnútorných záležitostí a civilný poradca Platón Kuskov.
Ale celý projekt sa už nepodarilo uskutočniť. V divadle bol zavraždený Abraham Lincoln a o niekoľko rokov neskôr na následky ďalšieho atentátu zomrel aj Alexander II. Zlato zostalo v Španielsku. Bola to náhoda, že obaja nepriatelia Rotschildovcov boli zavraždení a tým otvorili klanu cestu k svetovej finančnej nadvláde?

Ruský cár Nikolaj II. – zakladateľ OSN
Aj keď do začiatku 1. svetovej vojny chýbalo ešte celých 18 dlhých rokov, Nikolaj chápal, že je nevyhnutné
vytvoriť nadnárodnú štruktúru, ktorá by pomohla uhladzovať nielen politické, ale aj ekonomické spory medzi mocnosťami. Už o tri roky neskôr po iniciatíve Nikolaja II. prebehla v neutrálnom Haagu prvá mierová konferencia. Okrem otázok obmedzenia zbrojenia na nej bolo rozhodnuté o vytvorení Haagskeho arbitrážneho súdu. Princípy uložené do jeho podstaty pred viac ako 100 rokmi sú
považované za nedotknuteľné doteraz. Druhá konferencia bola v roku 1907 opäť na základe iniciatívy imperátora Nikolaja.
Po konzultáciách s vedúcimi predstaviteľmi ostatných krajín – účastníkov konferencie v Haagu – o návrhu Nikolaja II. bolo rozhodnuté o vytvorení Spoločnosti národov (dnes Organizácia Spojených národov).
Kvôli zabezpečeniu obchodných vzťahov medzi krajinami bolo rozhodnuté vytvoriť na základe Ligy národov jednotné svetové finančné centrum s vlastnou menou. Kvôli vytvoreniu „zlatého poolu“ Ligy národov vložilo Rusko skrze bankára domu Rotschildov do „základného kapitálu“ MFS 48,6 ton zlata doteraz ukrytého v Španielsku. Polovica bola dopravená do trezoru vo Fort Knox na území USA. Druhá
polovica skončila v podzemných trezoroch na ostrove Mallorca, ktorý je doteraz súčasťou autonómneho spoločenstva Baleárskych ostrovov.
Avšak podľa dokumentov, ktoré strany podpísali, všetko zlato má byť uložené v New Yorku. Touto dodávkou ruského zlata do USA v rokoch 1904 – 1912 Ruské impérium získalo práva na aktíva v „zlatom poole“ vo výške 52 miliárd dolárov v zlate. Ale rotschildovskí finančníci prehrali „v zlatom poole“ aj Nikolaja a ďalších účastníkov konferencie G-48. Potom, čo zafinancovali volebnú kampaň amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, dva dni pred Vianocami v roku 1913 ho doslova prinútili previesť
do ich súkromného vlastníctva Federálny rezervný systém (FED), vytvorený miesto Svetového finančného systému založeného na „zlatom poole“.
Z toho dôvodu podiel FEDu 88,8 % doteraz patrí Rusku a zvyšných 11,2 % predovšetkým čínskym príjemcom pod dohľadom vnuka posledného čínskeho cisára z dynastie Čching John Lee.

Dokumenty o FEDe nezhoreli v UNION
„V súčasnosti sa z troch ruských exemplárov dohody o zlate vloženom do FEDu nachádzajú na území Ruska dva. Jeden – na tajnom mieste v Nižnogorodskej oblasti. Druhý u významného činiteľa sovietskej epochy. Tretí je pravdepodobne v jednej zo švajčiarskych bánk,“ – hovorí Želenkov. Na tom istom tajnom mieste v Nižnogorodskej oblasti sú aj dokumenty z cárskeho archívu, medzi ktorými je tiež 12 „zlatých“ alebo skôr vzhľadom na ich históriu „krvavých“ certifikátov. Ak by boli zverejnené, svetová finančná hegemónia USA a Rotschildovcov sa zrúti a Rusko dostane ohromné peniaze a všetky možnosti rozvoja, akonáhle ju prestanú dusiť spoza oceánu…

FED dlhuje Rusku a Číne 1.000 ton zlata
Medzi Amerikou a Ruskom boli podpísané dohody o odovzdaní nášho zlata nie ako darčeka, ale na prenájom. Na dobu 100 rokov, ktoré ubehli v roku 2013. Pritom je v dohodách zvlášť vyznačený bod, že úroková sadzba za použitie 48,6 ton zlatých rezerv bude predstavovať 4 % ročne. To znamená, že ročne má FED prevádzať do Ruska a Číny 4 %. Treba však povedať, že percentá neboli nikdy vyplatené.
Dohody boli spísané v šiestich vyhotoveniach, tri z nich boli uložené v Amerike, tri boli odovzdané Rusku. Zároveň bolo vytvorených 12 „zlatých“ certifikátov (na 48,6 ton) na doručiteľa. Certifikáty boli odovzdané ruskému cárovi. Ten ich dal na úschovu Grigorijovi Rasputinovi. Z akého dôvodu, to mi nie je známe, ale Nikolaj pokladal mnícha Grigorija za človeka, ktorý netúži po svetskom blahobyte. Krátko pred svojou rituálnou vraždou Rasputin akoby v predtuche smrti certifikáty cárovi vrátil. Ten ich podľa jednej
verzie rozdelil medzi najspoľahlivejších členov rodiny, podľa inej ich odovzdal do úschovy Petrovi Nikolajeviči Dolgorukému, ktorému bol krstným otcom,“ – rozpráva pán Želenkov.

Zaistite kapitálu zisk 10% a zostane ľahostajným, pri 20-percentnom zisku ožije, pri zisku 50% je pripravený si zraziť hlavu, pri 100% pošliape akákoľvek ľudské práva a pri 300 percentnom zisku neexistuje žiadny zločin, ktorý by sa neodvážil spáchať, aj keby mal visieť.

Potom bol na tieto certifikáty uskutočnený skutočný lov. Veď by v podstate akýkoľvek ich držiteľ mohol zničiť finančné impérium Rotschildov! Mimochodom v tú dobu, kedy v dome Jusupovcov vraždili Rasputina, na Gorochovej, kde býval, prebiehala veľmi dôkladná prehliadka. „Dokonca boli
odpárané poťahy stoličiek a kresiel, roztrhané vankúše, rozbité skrine,“ – píše sa v novinách z tej doby. Ale samozrejme sa nič nenašlo, certifikáty boli už novo v držbe cárskej rodiny.
„Je mi súdené, že čoskoro zomriem v hroznom utrpení, ale bude to pre záchranu mne drahých panovníkov a svätej Rusi,“ – prorokoval pred svojou vraždou Rasputin.
Proroctvo sa naplnilo.

Revolúcia ako pomsta dlžníka-Rotschilda Po neúspechu s Rasputinom bolo jasné, že bez odstránenia cára Nikolaja a všetkých jeho príbuzných ohrozenie FEDu a Rotschildovcov bude trvať večne. Cez bankové domy bratov Rjabušinských,
Poljakových, Rafavoličov a Životovských (strýkovia Leva Trockého) bola zafinancovaná najprv Februárová a
potom Októbrová revolúcia. Pravou rukou Rotschildovcov v Rusku bol podpredseda Štátne dumy, slobodomurár a kadet Nikolaj Nekrasov. Dirigoval prakticky všetky bankové domy tým, že im umožňoval prístup k západným kreditom cez svoje spojenie. Neskôr v roku 1939 bol uväznený. Pri vypočúvaní
rozprával všetko o financovaní Februárovej i Októbrovej revolúcie (protokoly výsluchov sú utajené dodnes).
Po prvej revolúcii rodinu imperátora poslali do Tobolska. Za druhú do Jekaterinburgu. Z Tobolska časť
cárskych archívov, vrátane troch exemplárov rusko-americkej dohody a 12 „zlatých“ certifikátov dokázal vyviezť a uschovať náčelník ochrany cára Jevgenij Kobylinský.

„V chaose občianskej vojny a následného boja o moc v sovietskej verchuške si nikto na ruské zlato ukryté v amerických úložiskách nespomenul. A kde sú k nemu dokumenty, nikto nevedel. Ale už koncom 30. rokov minulého storočia sa téma opäť vynorila. Stalin veľmi dobre chápal, že krajina stojí na kraji novej veľkej vojny. A akákoľvek vojna – to sú financie, financie a ešte raz financie. Podľa niektorých správ však, ale nie oficiálne potvrdených (archívy boli za Chruščova prakticky úplne zničené) približne v rokoch
1936 – 1937 sa sovietsky predstaviteľ Vjačeslav Molotov zaoberal myšlienkou vystúpiť na zasadnutí Ligy národov a povedať celému svetu o dlhoch USA voči sovietskej republike. To by spôsobilo grandiózny medzinárodný škandál. A tak veľmi „vhod“ bol v roku 1939 ZSSR z tejto medzinárodnej organizácie – údajne za vojnu s Fínskom – vylúčený. Potom vypukla Veľká vlastenecká vojna. V roku 1953 umrel Stalin. A úvahy o splácaní dlhu opäť umĺkli.

Centrálna banka Ruska ako filiálka FED USA
Prakticky všetky štátne, ale aj súkromné banky sveta sú súčasťou systému „LIBOR“. To znamená, že odpočítajú na im neznámy účet 4 % ročného zisku. Všetky tieto triliónové prostriedky sa usadzujú na účtoch klanu Rotschildovcov. Mimochodom čiastka „LIBOR“ existuje aj v Centrálnej banke Ruska. Netají sa to, ale aj nezdôrazňuje. Status CB RF je fakticky tak nepochopiteľný a tak zmätený, že mnohí
nezávislí ekonómovia ju nazývajú ruskou filiálkou FEDu.
Občas vyšší manažment niektorej veľkej banky nezasvätený do intríg „madridského dvora“ sa vzbúri a prestane posielať peniaze nevedno komu. Potom sa vedenie takej neposlušné banky ukáže na čiernom zozname. A následne „náhodou umiera prirodzenou smrťou“. Za niekoľko posledných rokov sa viac ako šesťdesiat veľkých západných bankárov z toho či onoho dôvodu vydalo do najlepšieho z možných svetov.

Neruskí cári Ruska Marja a Georgij Hohenzollern
Po neúspešných pokusoch o krádež sa klan Rotshildovcov rozhodol ísť inou cestou. Bolo rozhodnuté nájsť dediča aktív FEDu, ktorí by sa po tom, čo by boli uznaní za legitímnych, svojich práv vzdali a prenechali ich v prospech darcov. Na túto rolu boli vybraní takzvaná „veľkokňažná“ Marja Vladimirovna a jej potomok Georgij

V roku 2013 na ostrove Malta Marji Vladimírovne, ako „legitímnej dedičke a nástupkyni“ Nikolaja II. malo byť
odovzdané právo na jeho majetok, vrátane troch „amerických“ exemplárov dohody. Kvôli tomu sa na ostrove zišli predstavitelia popredných krajín sveta, ktoré v začiatku
minulého storočia podpísali dokumenty o reformovaní Svetového finančného systému. Ale ruským špeciálnym službám sa podarilo túto udalosť narušiť tým, že prítomným včas ozrejmili informácie o nacistickej minulosti otca „následníka“. Otec Marji Vladimirovny – veľký knieža Vladimír Kirilovič Romanov – nosil titul SS Obergruppenführer. A do posledných dní bol v bunkri Hitlera, velil jemu
podriadeným vojskám KIAF (Zbor imperátorskej armády a flotily). Len pár dní pred Víťazstvom sa mu podarilo utiecť do Lichtenštajnska. A dve jej tety (sestry Vladimíra) mali za muža vysoko postavených nacistických dôstojníkov – pilota a námorníka. Cieľ svätí všetky prostriedky. Potom, čo vyšla táto stáť v novinách Argumenty týždňa, zhorela knižnica INION a konkrétne celý archív Ligy národov, OSN a
Kongresu USA a nasledujúceho dňa v New Yorku zhorela rovnaká knižnica s rovnakými dokumentmi.
Porozmýšľajte – je to náhoda?

Chazari si rozdelili svet. Dlhy ale neplatia…
Investujú do vojen, konfliktov, žiadna zlosť nie je dosť zlá…
Peniaze sú, stačí si ich natlačiť, to nie je problém…
Mier, vážení, je len naivná prosba a priania obyčajných ľudí…

Peniaze nie sú komoditou, sú iba prostriedkom zmeny! Úžerníci tvrdia, že sú užitoční. Pretože, kde by inak človek dostal peniaze?“ To je lož! Úžerníci sami vytvárajú také podmienky, že peňazí je katastrofálne málo.
Úžera úplne zákonite zasluhuje nenávisť preto, že robí peniaze predmetom vlastníctva – Aristoteles

MIER je pre všetkých zbrojárov obrovské a zásadné nebezpečenstvo, a teda úhlavný nepriateľ číslo jedna, ktorého stojí za to zastreliť, podrezať, vybombardovať, jednoducho ho nejako odstrániť z ľudského povedomia a zašliapať do zeme, pokiaľ možno veľmi hlboko. Ľudská nenávisť to je tá správna liaheň pre odbyt zbraní. Vietnam, Afganistan, Juhoslávia, Irak, Líbya, Sýria a umelo vytvorený, modernými zbraňami dobre vyzbrojený, brutálny a sadistický Islamský štát či stovky ďalších vojnových konfliktov sú dôsledkom strategickej výroby zbrojnej mašinérie, ktorá ovláda tie, ktorí ju objednajú a následne zavelia na použitie. Ak im toto dovolíme, odmenia nás za to….. vojnou.
Vojnou, v ktorej už nerozhodujú hlasy voličov, ale tí, ktorí toto svinstvo cielene rozpútali. Skreslená a degradovaná pravda je servírovaná ľudstvu ako demokratické mierové posolstvo, ktoré ale agresori
prinášajú napadnutým krajinám na hlavniach guľometov a leteckých bômb. Riešenie je jednoduché, akýkoľvek úrok je úžerníkom, akákoľvek úžera je nezákonná.

Tak a to je koniec…. prezentácie! ↓
Ale ako to bude s FEDom?

Marta Slezakova

Hosť: Prof. ThDr. Ján ŠAFIN, PhD. – vedúci Katedry cirkevných dejín a byzantológie a dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove

Čína zverejnila zoznam štátov, ktoré boli po druhej svetovej vojne bombardované Spojenými štátmi americkými: 

• * Kórea a Čína 1950-53 (kórejská vojna)  
• * Guatemala 1954  
• * Indonézia (1958)  
• * Kuba (1959-1961)  
• * Guatemala (1960)  
• * Kongo 1964)  
• * Laos (1964-1973)  
• * Vietnam (1961-1973)  
• * Kambodža (1969-1970)  
• * Guatemala (1967-1969)  
• * Grenada (1983)  
• * Libanon (1983, 1984) (likvidácia cieľov )  
• * Líbya (1986)  
• * Salvador (1980)  
• * Nikaragua (1980)  
• * Irán (1987)  
• * Panama (1989)  
• * Irak (1991) (vojna v Perzskom zálive)  
• * Kuvajt (1991)  * Somálsko (1993) 
• * Bosna a Hercegovina (1994, 1995)  
• * Sudán (1998)  
• * Afganistan (1998)
• * Juhoslávia  (1999)  
• * Jemen (2002)  
• * Irak (1991-2003) (Spojené štáty a Veľká Británia)  
• * Irak (2003)  
• * Afganistan (2001-2015)  
• * Pakistan (2007-2015)  
• * Somálsko (2007-2008, 2011)
• * Jemen (2009, 2011)  
• * Líbya (2011, 2015)  
• * Sýria (2012)

Čína vyzvala „nikdy nezabudnúť, kto predstavuje skutočnú hrozbu svetu“. Došlo snáď k pobúreniu západného spoločenstva voči USA? Boli tam hlasné odsudzujúce výkriky? Boli niekedy sankcie voči USA?

Celá tá pokrytecká svetová sebranka sedí ticho keď USA desia krajiny ako bandita. Ani hlások, ani náznak výčitiek, ani záblesk rozhorčenia. Zbabelé, nehanebné, pokrytecké stvorenia! Tento zoznam by mal byť vysielaný na všetkých možných kanáloch 24 hodín denne, nepretržite. Preposielajte ďalej! A pripomínajte každý fakt, ako USA páchajú zločiny proti iným krajinám. PRAVDA KTORÁ BY SA MALA ŠÍRIŤ!

Zdroj

Zdieľať článok