Pravdepodobne ste už počuli, že 97 % vedcov súhlasí s tým, že klimatické zmeny spôsobuje človek. Drvivá väčšina vedcov nezaujíma žiadne stanovisko k otázke, či je zmena klímy spôsobená človekom, pretože na ňu nedokážeme odpovedať podľa našich súčasných poznatkov.

Iba 0,3 % vedeckých prác uvádza, že príčinou klimatických zmien je človek. A pri prieskume sa len 18 % vedcov domnievalo, že by sa dalo zabrániť veľkej časti – alebo ďalším klimatickým zmenám.

Neexistuje žiadny vedecký dôkaz ani metóda, ktorá by dokázala určiť, akú časť zmeny teploty od roku 1900 spôsobil človek. Vieme, že teplota sa v priebehu tisícročí výrazne menila. Vieme tiež, že prakticky po celý tento čas boli globálne otepľovanie a ochladzovanie spôsobené výlučne prírodnými silami.

Možno ste tiež počuli, že tí, ktorí nesúhlasia s mantrou o klimatickej apokalypse, sú „popierači vedy“. Pravdou je, že oveľa viac ako 3 % vedcov je skeptických voči straníckej línii v oblasti klímy. Oveľa viac.

Mnohí vedci, inžinieri a odborníci na energetiku, ktorí tvoria koalíciu CO2, sa často pýtajú niečo v tomto zmysle: „Takže vy veríte v zmenu klímy?“ Naša odpoveď? „Áno, samozrejme, že veríme: deje sa to už stovky miliónov rokov.“ Je dôležité klásť správne otázky. Otázka neznie: „Dochádza k zmene klímy?“ Skutočne dôležitá otázka znie: „Je klimatická zmena v súčasnosti spôsobená predovšetkým ľudskou činnosťou? Na túto otázku by mala nadväzovať otázka: „Je naša meniaca sa klíma prospešná alebo škodlivá pre ekosystémy a ľudstvo?“

Existujú určité vedecké pravdy, ktoré sú kvantifikovateľné a ľahko preukázateľné a s ktorými, ako som presvedčený, súhlasí najmenej 97 % vedcov. Tu sú dve z nich:

Koncentrácia oxidu uhličitého sa v posledných rokoch zvyšuje.
Teploty merané teplomermi a satelitmi sa vo všeobecnosti zvyšujú s prestávkami už viac ako 150 rokov.

Čo sa však nedá vyčísliť, je skutočné percento otepľovania, ktoré možno pripísať zvýšenému antropogénnemu (človekom spôsobenému) CO2. Neexistuje žiadny vedecký dôkaz ani metóda, ktorá by dokázala určiť, akú časť otepľovania od roku 1900 sme priamo spôsobili my.

Vieme, že teplota sa v priebehu tisícročí výrazne menila. Vieme tiež, že prakticky po celý tento čas boli globálne otepľovanie a ochladzovanie poháňané výlučne prírodnými silami, ktoré neprestali pôsobiť na začiatku 20. storočia.

Tvrdenie, že väčšina súčasného otepľovania je dôsledkom ľudskej činnosti, je vedecky neudržateľné. Pravdou je, že to nevieme. Musíme byť schopní oddeliť to, čo vieme, od toho, čo je len domnienkou.
Na čom je založená predstava „97 % konsenzu“? Je to pravda?

Ak by naozaj 97 % všetkých vedcov skutočne verilo, že ľudská činnosť spôsobuje mierne otepľovanie, ktoré sme zaznamenali za posledných 150 rokov, bolo by rozumné, keby to človek pri rozhodovaní o tom, čomu má veriť, zvážil. Mýlili by sme sa však.

Veda na rozdiel od náboženstva nie je systém viery. Vedci, rovnako ako ktokoľvek iný, budú hovoriť, že veria veciam – či už im veria alebo nie – kvôli spoločenskému pohodliu, politickej účelnosti alebo finančnému zisku. Z tohto a ďalších dobrých dôvodov nie je veda založená na viere vedcov. Je to disciplinovaná metóda skúmania, pomocou ktorej vedci aplikujú už existujúcu teóriu na pozorovanie a meranie, aby vytvorili alebo zamietli teóriu a mohli tak čo najjasnejšie a najistejšie odhaliť rozdiel medzi tým, čo grécky filozof Anaximander nazval „tým, čo je, a tým, čo nie je“.

Abu Ali ibn al-Haytham, prírodný filozof z 11. storočia, ktorý založil vedeckú metódu na Východe, raz napísal:

Hľadač pravdy [jeho krásny opis vedca] nevkladá svoju dôveru do žiadneho obyčajného konsenzu, nech je akokoľvek úctyhodný alebo rozšírený. Namiesto toho podrobuje to, čo sa o nej dozvedel kontrole a skúmaniu. Cesta k pravde je dlhá a ťažká, ale je to cesta, po ktorej musíme ísť.

Dlhá a ťažká cesta k vedeckej pravde sa nedá prejsť triviálnym spôsobom, akým je obyčajné prepočítavanie ľudí, ktorí sa živia z vládneho financovania. Preto už samotný fakt, že sa klimatickí aktivisti tak často odvolávajú na imaginárny a vymyslený „konsenzus“, je červenou vlajkou. „Konsenzus“ je v tomto prípade barličkou pre chabú vedu.

Aký je teda pôvod pojmu „97 % konsenzus“? Je podložený výskumom a údajmi?

Prvým pokusom zdokumentovať „konsenzus“ o klimatických zmenách bol dokument z roku 2004, ktorý citoval Al Gore vo svojej údajne nefantastickej knihe „Nepohodlná pravda“ – Gore navštevoval hodiny prírodovedy na Harvarde, ale dostal za to štvorku. Autorka citovaného dokumentu Naomi Oreskesová tvrdila, že 75 % z takmer 1 000 dokumentov, ktoré preskúmala v súvislosti s otázkou zmeny klímy, súhlasilo s „konsenzom“, ktorý podporuje Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC): „Väčšina pozorovaného otepľovania za posledných 50 rokov bola pravdepodobne spôsobená nárastom koncentrácie skleníkových plynov.“ Nikto, ako tvrdila, nesúhlasil s touto argumentáciou.

O článku Oreskesovej sa dozvedel Klaus-Martin Schulte, významný londýnsky chirurg, ktorý sa začal obávať nepriaznivých účinkov viery svojich pacientov v apokalyptické globálne otepľovanie na ich zdravie.

Profesor Schulte sa rozhodol aktualizovať Oreskesovu prácu. Zistil však, že len 45 % z niekoľkých stoviek prác podporuje „konsenzuálne“ stanovisko. Dospel k záveru: „Zdá sa, že v recenzovanej vedeckej literatúre nie je dostatok podkladov pre takú mieru znepokojenia v súvislosti s klimatickými zmenami, akú vyjadrujú médiá a politici, ktorá sa teraz prenáša do sveta medicíny a ktorú zažívajú pacienti.“

Hlavný dokument, ktorý sa často vyťahuje na podporu pojmu „97 % konsenzus“, napísal John Cook a jeho veselá skupina klimatických extrémistov. Uverejnená bola v roku 2013 a je najčastejšie citovanou prácou na tému klimatického konsenzu a bola stiahnutá viac ako 1,3 milióna krát.

Cook prevádzkuje klimatickú webovú stránku, ktorá je švédskym stolom rétoriky strachu z klímy a špecializuje sa na útoky – často osobné a zlomyseľné – na všetkých, ktorí sa osvedčili pri vedení ostatných k tomu, aby sa odklonili od dogmy o hroziacej klimatickej skaze.

Projekt sa sám označil ako „projekt ‚občianskej vedy‘, do ktorého prispievajú dobrovoľníci“. Tím tvorilo 12 klimatických aktivistov, ktorí svoje klimatické predsudky nenechali doma. Títo dobrovoľníci, z ktorých mnohí nemali žiadne vzdelanie v oblasti prírodných vied, uviedli, že „preskúmali“ abstrakty z 11 944 recenzovaných článkov týkajúcich sa zmeny klímy alebo globálneho otepľovania, ktoré boli publikované v priebehu 21 rokov 1991 – 2011, aby posúdili, do akej miery podporujú „konsenzuálny názor“ na zmenu klímy. Ako sa uvádza v Cookovom dokumente:

Analyzovali sme veľkú vzorku vedeckej literatúry o globálnom otepľovaní [zmene klímy], ktorá bola publikovaná za obdobie 21 rokov, s cieľom určiť úroveň vedeckého konsenzu, že ľudská činnosť s veľkou pravdepodobnosťou spôsobuje väčšinu súčasného globálneho otepľovania (antropogénne globálne otepľovanie alebo AGW).

V dokumente sa dospelo k záveru:

Z abstraktov, ktoré vyjadrili postoj k AGW [antropogénnemu globálnemu otepľovaniu], 97,1 % podporilo vedecký konsenzus. ... Spomedzi prác, ktoré vyjadrili postoj k AGW, drvivé percento (97,2 % na základe vlastného hodnotenia, 97,1 % na základe hodnotenia abstraktov) podporuje vedecký konsenzus o AGW.

V dokumente sa tvrdilo – ako sa ukázalo, nepravdivo – že 97 % dokumentov, ktoré recenzenti skúmali, výslovne podporilo názor, že ľudia spôsobujú väčšinu otepľovania za posledných 150 rokov.

Keď sa pozrieme na údaje, zistíme, že 7 930 prác nezaujalo k tejto téme vôbec žiadne stanovisko a z tohto dôvodu boli svojvoľne vylúčené z hodnotenia. Ak jednoducho pripočítame späť všetky preskúmané práce, 97 %, ktoré tvrdí Cook a jeho spoluautori, klesne na 32,6 %.

Pri bližšom pohľade na dokument zistíme, že takzvaných „97 %“ zahŕňalo tri kategórie súhlasu so zmenou klímy spôsobenou človekom (obrázok 1). Iba prvá kategória sa rovnala explicitnému vyhláseniu, že človek je hlavnou príčinou nedávneho otepľovania. Druhá a tretia kategória by zahŕňala väčšinu skeptikov katastrofického antropogénneho otepľovania vrátane vedcov z Koalície pre CO2, ktorí akceptujú, že zvyšovanie CO2 pravdepodobne spôsobuje určité, pravdepodobne mierne otepľovanie; množstvo, ktoré je pravdepodobne zanedbateľné v dôsledku prirodzených príčin teplejšieho počasia. Cook mohol dospieť k záveru, že existuje nejaký druh „konsenzu“, len ak by sa rozhodol pre širokú sieť.

Agnotológia je definovaná ako „štúdium toho, ako vzniká nevedomosť prostredníctvom šírenia dezinformácií vypočítaných na zavádzanie“. Takto David Legates a jeho spoluautori (2015) opisujú Cookov článok a podobné pokusy falošne propagovať predstavu širokého vedeckého konsenzu okolo témy hroziacej, človekom spôsobenej klimatickej apokalypsy.

Preskúmali skutočné práce, ktoré Cook použil, a zistili, že len 0,3 % z 11 944 abstraktov a 1,6 % z menšej vzorky, ktorá vylúčila tie práce, ktoré nevyjadrovali žiadne stanovisko, podporilo globálne otepľovanie spôsobené človekom, ako ho definovali. Pozoruhodné je, že Cook a jeho asistenti sami označili iba 64 prác – alebo 0,5 % z 11 944 prác, ktoré podľa ich slov preskúmali – ako práce, v ktorých sa výslovne uvádza, že nedávne otepľovanie spôsobuje najmä človek. Napriek tomu v samotnom dokumente aj následne uviedli, že našli „97 % konsenzus“, v ktorom sa výslovne uvádza, že nedávne otepľovanie spôsobuje najmä človek.

„Agnotológia má silný potenciál na zneužitie, pri ktorom sa môže „vyrobený“ konsenzus použiť na potlačenie diskusie, debaty a kritického myslenia.“ – Legates 2013

Zdá sa, že Cook a jeho spoluautori manipulovali s údajmi, aby prezentovali úplne nepravdivý príbeh o prevažujúcej podpore katastrofického otepľovania spôsobeného človekom.

Všimnite si, že oficiálne „konsenzuálne“ stanovisko – podporené síce len 0,3 % z 11 944 preskúmaných prác – nehovorí nič viac ako to, že nedávne otepľovanie bolo spôsobené prevažne človekom. Aj keby to tak bolo – a drvivá väčšina vedcov nezaujíma k tejto otázke žiadne stanovisko, pretože na ňu nedokážeme odpovedať podľa našich súčasných vedomostí -, neznamenalo by to, že globálne otepľovanie je nebezpečné.

„Ak hovoríte dostatočne veľkú lož a neustále ju opakujete, ľudia jej nakoniec uveria.“ – Joseph Goebbels

Z informácií, ktoré sme práve preskúmali, vyplýva, že percento vedcov, ktorí súhlasia s predstavou katastrofického globálneho otepľovania spôsobeného človekom, je výrazne nižšie, než sa uvádza. Uskutočnilo sa niekoľko nezaujatých pokusov o odhad skutočného počtu. Jednou z najväčších petícií týkajúcich sa klimatických zmien bola Oregonská petícia, ktorú podpísalo viac ako 31 000 amerických vedcov, vrátane 9 029 držiteľov doktorátov, spochybňujúcich pojem antropogénneho klimatického alarmu.

Nedávno, v roku 2016, uskutočnila George Mason University (Maibach 2016) prieskum medzi viac ako 4 000 členmi Americkej meteorologickej spoločnosti a zistila, že 33 % z nich verí, že zmena klímy nenastáva, je maximálne z polovice spôsobená človekom, je prevažne prirodzená alebo nevedia. Čo je významné, len 18 % respondentov verilo, že ďalšej zmene klímy možno zabrániť vo veľkej miere – alebo úplne -.

Veda sa neposúva vpred prostredníctvom konsenzu a tvrdenie o konsenze nemá miesto v žiadnej racionálnej vedeckej diskusii. Pýtame sa: Čo nám hovoria údaje? Čo to znamená? Môžeme výsledky reprodukovať? Ak sa tí, ktorí presadzujú strach z klímy spôsobenej človekom, musia uchýliť k zjavne chybnému konsenzuálnemu názoru, namiesto toho, aby argumentovali podstatou vedeckých poznatkov, nepriznali už, že ich argumentácia sa nedá vyhrať v otvorenej diskusii?

"Cookov článok o 97 % nesúhlase [sic] ukazuje, že klimatická komunita má pred sebou ešte dlhú cestu, aby vyradila zlý výskum a zlé správanie. Ak chcete veriť, že výskumníci v oblasti klímy sú nekompetentní, zaujatí a tajnostkárski, Cookov článok je vynikajúcim príkladom." - Profesor Richard Tol

"Povedzme si to jasne: vedecká práca nemá nič spoločné s konsenzom. Konsenzus je záležitosťou politiky. Naopak, veda si vyžaduje len jedného bádateľa, ktorý má náhodou pravdu, čo znamená, že má výsledky, ktoré sú overiteľné odkazom na reálny svet. Vo vede je konsenzus irelevantný. Podstatné sú reprodukovateľné výsledky. Najväčší vedci v histórii sú veľkí práve preto, že porušili konsenzus.

Neexistuje nič také ako konsenzuálna veda. Ak je to konsenzus, nie je to veda. Ak je to veda, nie je to konsenzus. Bodka." - Michael Crichton

Zdroj

Zdieľať článok