Voda je životodarná tekutina a väčšina ľudí ani len netuší, že chemické a fyzikálne vlastnosti vody sú veľmi výnimočné. Viaceré experimenty naprieč celým svetom napríklad dokázali, že voda má schopnosť nielen prijať, ale aj uložiť každý jeden vonkajší podnet, čiže voda má vlastnosť zapamätať si všetko, čo sa deje v priestore okolo nej. Znie to až veľmi neuveriteľne?

Viaceré vedecké objavy však potvrdili, že voda má skutočne vlastnú pamäť a dokonca dokáže prenášať aj emócie. Mnohí vedci však takúto vlastnosť vody absolútne vylučujú. Aká je teda pravda?

Odvážne tvrdenie o vode
V roku 1988 prišiel francúzsky imunológ Jacques Benveniste s tvrdením, že voda je schopná spomenúť si na prítomnosť látky, ktorá v nej bola rozpustená aj potom, keď tam z tejto látky nezostane ani jediná molekula. Potvrdiť to mal rozsiahlym výskumom, no väčšina vedcov to zavrhla.

Napriek tomu na jeho výskumy nadviazali ďalší vedci, ktorí jeho presvedčenie naozaj potvrdili. Množstvo experimentov skutočne potvrdilo, že voda má schopnosť zaznamenať informácie z okolitého prostredia, vďaka čomu získa nové vlastnosti, kým jej chemické zloženie zostáva nezmenené.

Profesor ruskej Akadémie prírodných vied Konstantin Korotkov a jeho kolegovia urobili niekoľko experimentov s ľudskými emóciami a ich vplyvom na pitnú vodu. Jedna skupina ľudí pôsobila na vodu vo fľaši pozitívnymi emóciami, ako je láska a neha, druhá skupina ľudí, ktorá dostala novú fľašu s tou istou vodou, negatívnymi emóciami, ako je agresivita, strach a nenávisť.

Vedci potom obe vzorky vody podrobili testovaniu a dokázali, že v štruktúre vody skutočne došlo k zmenám, ktoré boli jednoznačne viditeľné. Ako povedal profesor Korotkov: „Zistili sme, že pozitívne a negatívne ľudské emócie majú na vodu najväčší vplyv.“

Voda má pamäť

Na ďalší rozsiahly výskum vody sa podujal japonský doktor alternatívnych medicín Masaru Emoto, ktorý zistil, že zamrznuté kryštalické formy vody nám ukazujú jej skutočnú tvár. „Keď ľudia začnú brať vodu vážne, začnú jej rozumieť, pochopia, že základom života je rezonancia a harmónia,“ povedal Emoto. Ľudské emócie a myšlienky sa tak podľa neho odtlačia do vody, ktorá ich potom prenáša do tela. Pre mnohých ľudí aj vedcov to je však len akási fantazmagória.

Masaru Emoto, rovnako ako profesor Konstantin Korotkov, pracoval s fľaškami s vodou, ktoré boli vystavené pozitívnym, alebo negatívnym vplyvom. Na fľašiach mal napríklad nalepený nápis – ďakujem, láska, pravda, šťastie, alebo bola voda vystavená určitým pozitívnym slovám alebo nádhernej hudbe.

Ďalšie vzorky vody vo fľašiach boli vystavené negatívnym slovám, kedy boli na nich nalepené nápisy – hlupák, satan, zabijem ťa, alebo na ne pôsobili agresívne a nenávistne naladení ľudia alebo nepočúvateľná hudba. Potom nasledovalo zamrazenie tejto vody a následné fotografovanie vyformovaných kryštálov.

Jednoznačne sa ukázalo, že z pozitívnych slov, ale aj krásnej hudby od Mozarta, Bacha alebo Johna Lennona sa vyformovali nádherné kryštály. Z negatívnych slov, emócií a napríklad metalovej, či satanistickej hudby vznikli asymetrické, zdeformované a znetvorené kryštály. Emoto tak dokázal, že voda je nositeľom informácií a má svoju vlastnú pamäť, aj keď toto jeho tvrdenie mnohí skeptickí vedci absolútne spochybňujú.

Zástancovia teórie o pamäti vody, medzi ktorými je tiež veľa vedcov, naopak tvrdia, že na vodu jednoznačne pôsobia určité vibrácie. Aj keď sa to mnohým ľuďom bude zdať až neuveriteľné, podľa viacerých vedcov má voda štruktúru podobnú nervovému systému, ktorý reaguje na každý okolitý podnet.

Nevysvetliteľná otrava z čistej vody

Tomuto tvrdeniu dáva za pravdu aj jeden prípad, ktorý sa odohral ešte v roku 1956 v juhozápadnej časti Ázie, kde pôsobilo americké laboratórium, ktoré sa špecializovalo na vývoj zbraní hromadného ničenia. Na jednom prísne tajnom stretnutí vedcov v tomto laboratóriu sa vedci radili o tom, aké vlastnosti by mala mať nová bakteriologická zbraň, a čo by mala obsahovať.

Toto stretnutie sa však muselo veľmi náhle prerušiť, pretože všetci zúčastnení museli byť kvôli záhadnej otrave prevezení do nemocnice. Vyšetrovanie nepotvrdilo nič, čím by sa mohli diskutujúci vedci otráviť. Na stoloch bola len voda v džbánoch, ktorá sa potom testovala, no žiadne nebezpečné látky sa v nej nenašli. A ako znela záverečná vyšetrovacia správa? Otrava obyčajnou pitnou vodu.

Dá sa otráviť obyčajnou čistou pitnou vodou? Podľa experimentov, ktoré sa s vodou robili, sa zdá, že áno. Vedci totiž podľa všetkého zmenili štruktúry vody len tým, že sa rozprávali o zbraniach hromadného ničenia, a tieto negatívne emócie sa dostali do vody, ktorú mali na stoloch.

Uvedomíme si našu prepojenosť s vodou okolo nás, a tiež v nás? U dospelého človeka tvorí voda priemerne 55 až 75 percent hmotnosti tela a Masaru Emoto tak dokázal, že človek si môže emocionálne ublížiť, keď len myslí na niečo negatívne, pretože tým fyzicky zmení vodu vo svojom tele na škodlivú.

Týmto tvrdeniam nemusíte vôbec veriť, ale zamyslite sa nad tým, či sa cítite lepšie, keď ste v prostredí, kde sú pozitívne naladení ľudia a ich myšlienky, alebo tam, kde je veľa negatívnej energie ako je agresivita a nenávisť? Nenadarmo sa hovorí, myslite pozitívne, budete žiť dlhšie a zdravšie.

Zdroj

Zdieľať článok