Veľa ľudí si uvedomuje, že všetko, čo sa v dnešnom svete deje nás ma k niečomu priviesť a to k zabudnutej viere v Boha. Veľa ľudí chce a verí, ale nepoznajú tu správnu cestu, nemajú to správne uchopené.
Ako vo všetkých veciach, aj tu sa narobilo veľa omylov. Na to, aby sme poznali tu správnu cestu, je potrebné poznať aj tu nesprávnu. Vytvorilo sa mnoho duchovných učení a náboženstiev s cieľom priniesť určitú duchovnú obživu človeku. Zo všetkých učení je kresťanstvo najbližšia cesta k Bohu, pretože je pravde najbližšie, lenže ani to nie je úplná a správna cesta v poznaní Boha.

Prečo? Na začiatok si treba uvedomiť, že Boh a cirkev nie je to isté. V mnohom učí správne veci, ale vo veľa veciach zavádza a falošne vykladá Ježišove slová a udalosti. Samotná biblia je v mnohom prekrútená, vykladaná zložito, určité časti boli vymyslené a mnohé jej časti a dokonca celé knihy boli jednoducho odstránené a skryté pred verejnosťou.

Prečo by to robili? Pretože vysokí cirkevní hodnostári si takto podmaňujú svoje ovečky a udržujú sa tak pri moci. Vždy to tak bolo a bolo to aj za čias Ježiša. Veď presne tí zákonodarcovia, ktorí sa považovali za “zástupcov Boha“ na Zemi zabili syna tohto Boha! Od začiatku proti Ježišovi tiahli, očierňovali ho, kde mohli a vrchol ich zloby proti Ježišovi sa pretavil v surovú vraždu! A čo z tejto vraždy spravila cirkev? Označila to ako vykúpenie z našich hriechov! Utrápené Ježišovo telo je vycapené na každom kresťanskom kríži ako pripomenutie toho, že Syn Boží tu prišiel preliať krv pre naše hriechy! A čo sa naopak spravilo z Márie, Ježišovej matky? Uctieva sa ako najväčšia svätica, pričom sama vo svojej úlohe zlyhala tým, že Ježišovi bránila v rozširovaní slova zo strachu, aby sa mu neuškodilo. Bola to len jej slabosť, pretože mala všetky potrebné pomoci k tomu, aby išla správnou cestou. Týmto nezmysleným uctievaním jej ľudia sťažovali cestu k očisteniu a vzostupu jej duše. Keby sa zarytý kresťan dokázal čo i len trochu hlbšie zamyslieť nad mnohými skutočnosťami, prišlo by mu to absurdné, lenže to dokáže len málokto! Cirkev učí totiž slepej viere a slepej dôvere, slepému vyznávaniu Boha.

Boh nás nechce poslušných, ale vedomých a slobodných! Nechce od nás slepú vieru, ale aktívny a radostný pohľad nahor. Bohumilý život vyzerá úplne inak, ako o ňom majú mnohí predstavu. Nie je to o spínaní rúk a bezhlavom mrmlaní modlitieb, ktorých obsah častokrát často ani ľudia nevedia správne vysvetliť, nieto ešte vnútri precítiť. Bohumilý život je o radostnom utvrdzovaní tohto života na Zemi s pohľadom upretým nahor, pretože viera je živá! Človek nepotrebuje žiadnu pozemskú organizáciu na to, aby našiel cestu Bohu a toho sa tak desia!

Cirkev sa postavila medzi človeka a Boha.

Veď už od útleho veku sa krstia deti a tým si nás podmaňujú pod svoje krídla a to úplne bez nášho súhlasu. Príde vám to správne? Komu sa takto človek upisuje? Bohu, alebo cirkvi? Človek pokladá cirkev ako za správnu cestu poväčšine preto, že je tak naučený. Od detstva je to tak zaužívané, a preto ho ani nenapadne nad tým hĺbať.

Cirkev nás učí o potrebe spovedania sa zo svojich hriechov kňazovi, aby sme takto následne boli zbavení hriechov. Je správne to, že sme povinní svoje hriechy rozprávať cudziemu človeku a nie rovno Bohu? Kým je ten človek poverený? Cirkvou, alebo Bohom? Naozaj nám dokáže niekto cudzí len tak odňať naše hriechy spoveďou? Samozrejme, že nie! Toto sa zaviedlo výhradne na podmanenie si ľudí a spraviť ich verných a poslušných voči cirkvi, aby si udržala moc a samozrejme finančné postavenie.

Spoveď vznikla v stredoveku, keď španielsky kráľovský pár (Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky) chcel ovládnuť celú Európu. Najviac im pomohli cirkvi tak, že všetkých kňazov samovoľne vyhlásili za spovedníkov, ktorí údajne dokážu veriacich po ich spovedi zbaviť ich hriechov. Na Boží zákon zvratného pôsobenia akoby úplne zabudli (ako seješ, tak musíš žať). Vtedy vznikla inkvizícia, španielski a ďalší horliví kňazi dostali vojenské hodnosti a každého, kto im stál v ceste k bohatstvu, upálili ako kacírov a čarodejnice. Spolu 14 miliónov ľudí. Slepo veriaci sú dodnes o tom presvedčení, že kňazi majú tú moc očistiť veriacich od ich hriechov. A týmto sú veriaci v obrovskej pasci a slúžia luciferovmu temnu.

Cirkev je len ďalšia elitárska spoločnosť a v jej najvyšších kruhoch sa deje až neskutočné množstvo zla, ktorému by uveril len máloktorý kresťan. Pedofília, ziskuchtivosť a dokonca aj satanizmus sú bežné veci, ktoré sa vo vysokých kruhoch cirkvi vyskytujú. Teraz netvrdím, že každý kňaz je zlý človek, to nie. Verím, že práve títo ľudia z nižších cirkevných kruhov sú tam pre dobrú vec a chcú slúžiť ľuďom a Bohu. To však nezmýva ich karmu a previnenie voči Bohu, ak títo kňazi učia tým nepravdám, ktoré hlása cirkev. Každý má pravdu cítiť v sebe a na základe toho odhaliť, čo je nesprávne a zavádzajúce. Správne vyciťujúci človek by mal v duši cítiť nevôľu až odpor pri nesprávnych a zavádzajúcich slovách ohľadom Boha a jeho stvorenia.

Tak ako banky a celý moderný systém slúži na finančné zotročenie ľudí, tak cirkev slúži na duchovné podmanenie si ľudí a využíva pritom ich slabosti. Ponúka im odpustenie a spásu mávnutím ruky. Stačí jedna, dve modlitby, stačí ísť na spoveď a sme očistení od hriechov. Je to pasca pre lenivých ľudských duchov. Páči sa im predstava, že keď budú poslušne bez zamyslenia plniť, čo ľudia chcú, budú z nich svätci. Ale takto to nefunguje! Celé stvorenie sa riadi nemennými Božími zákonmi, nie je možné svojvoľne tieto zákony obchádzať, alebo meniť. Každý si svoj osud tvorí sám a každý si aj sám musí odčiniť svoju ťažkú karmu. Ako do každej oblasti života, aj tu Lucifer zasiahol svojím nemalým dielom, a tak to, čo sa javí ako spása je vlastne stagnácia až úpadok.

Cirkev zatajila/pozmenila fatimské proroctvá, v ktorých bolo okrem iného písané, ako sa v cirkvi rozšíri temnota, priam satanizmus!

Cirkev učí rozumovej viere. Učí dogmám, učí poslušnosti, učí tupej odovzdanosti a neučí ako správne prebudiť ducha. Učia vždy len to a takou formou, aby to neohrozilo ich postavenie. Je to viera slepá a nemá žiadne pevné základy. Upevňuje sa len na hmotné uctievanie Boha. Človek si myslí, že potrebuje drevené kríže a kostoly na to, aby sa spojil s Bohom. Neobsahuje to nič precítené, skutočné, duchovné. Je to rozumová viera preto, lebo sa snaží vieru a pochopenie Boha a jeho stvorenia vtesnať do rozumových pevných foriem. Vážne si myslíte, že všemohúci Boh, ktorý sa prejavuje v celom stvorení, sám Najvyšší, ktorého veľkosť môžeme len zďaleka vycítiť bude od nás žiadať takéto bezmyšlienkovité uctievanie na úrovni hmoty?

Drvivá kresťanov je verná cirkvi jednoducho preto, lebo sú tak naučení. Pre nich viera v Boha znamená to, že raz za týždeň prípadne aj viac si to odsedia v kostole, raz za čas sa vyspovedajú z hriechov, poprípade ešte prihodia nejaké to euro do zvončeka a tým si podľa nich splnili svoje povinnosti voči Bohu. Zapadá to do ich duchovnej lenivosti a na tomto je postavená celá cirkev. To že strávia určitý čas v kostole predsa z nich nespraví lepších ľudí. Sviatosť, kde sa stretne mnoho ľudí za účelom uctievania Boha by bola samozrejme významná udalosť, ale to by muselo byť v pravej viere a pravom poznaní. Väčšina kresťanov sú pokrytci. Síce sa tvária ten čas v kostole pobožne, ale poväčšine mimo toho kostola robia stále tie isté hriechy. Len málokto sa aj skutočne zahĺbi do seba a je ochotný sa zmeniť, pracovať na sebe.

Aj keď učí cirkev veľa pravdy, je tam aj veľa lží, ktoré zamotajú ľudskú dušu a tým jej bránia vo vzostupe.
V tomto význame je cirkev len ďalšia sekta, pretože znetvorila pravdu pre vlastné účely a potreby. Cirkev by mohla byť tou správnou cestou k Bohu, ale to by musela učiť skutočnej a celej pravde, pretože len plná a celistvá pravda môže ľudskú dušu pozdvihnúť. Všetci zaslepení náboženskí horlivci dôjdu k poznaniu toho, že kráčali nesprávne, no toto poznanie prichádza až v jemnohmotnom svete, teda po pozemskej smrti, kde je ďaleko náročnejšie zmeniť sa a prebudiť v sebe to správne. Žiaľ, darmo potom človek narieka, že to mal rozpoznať, že bol vinou cirkvi zvedený zo správnej cesty, pretože každý je obdarený kompasom pravdy, ktorým je náš duch. Je to náš najvzácnejší dar, a preto je od nás vyžadované, aby sme sa naučili tento dar používať a aktívne hľadali pravdu, nie ju slepo prijímali. Cirkev je vinná v tom, ako znetvorila Božiu pravdu a bude sa za to súdiť. Rovnako padne vina aj na rodičov, ktorí svoje deti učili nepravej viere a tým ich odklonili zo správnej cesty. Lenže ak niekto ako dospelý človek padol do duchovných pascí, je vina len jeho samotného, pretože každý človek sa dokáže a mal sa spojiť so svojim vnútorným vyciťovaním a tým odhaliť, čo je pravda a čo lož.

Neodsudzujem pôvodné kresťanstvo. Práve kresťanské národy sú Bohu najbližšie, no treba si dávať veľký pozor na chápadlá cirkvi, ktoré znetvorili mnohé veci z toho, čo hlásal Ježiš a čo ďalej rozširovali jeho učeníci. Stal sa z toho jednoducho kult. Znetvoril sa pojem Božstva, pojem viery, znetvoril sa pojem pravej lásky a naučenými dogmami sa zabilo pravé cítenie.

Cesta k Bohu vedie cez správne poznanie a vieru

Ľudia chcú mať Boha takého, akého si oni želajú mať, neunúvajú sa ho skutočne poznať. V ľuďoch je zakorenená príliš veľká duchovná lenivosť a tá im bráni v poznaní a v pravej ceste za svetlom. Nechali sa zviesť sladkými rečami cirkvi, že Boh je dobrý samaritán, ktorý odpúšťa hriechy ako mávnutím čarovnej paličky a dokonca pošle svojho syna na smrť, aby nás krvou vykúpil.. Boh je láska, Boh je dobrý, Boh je milosrdný, ale nie tak ako si to niektorí predstavujú. Dobrota a láska nespočíva v podporovaní ľudských slabostí. Veď predsa všetci sme tu prišli na vlastné požiadanie, aby sme sa tu duchovne vyvíjali a hľadali pravdu a takto by sme sa predsa nikam neposunuli. Základný princíp lásky je, že dáva druhému človeku to čo mu prospieva, nie to, čo si on želá!

Osloboďte sa od takýchto slabomyseľných myšlienok. Keby sa ľudia snažili poznať veľkosť stvorenia a veľkosť Boha, ktorého sa tak snažia vtesnať do svojho rozumového sveta, žasli by pred tou rozsiahlosťou a ako sa my ľudia v ňom javíme malí. Zmizla by všetka falošná domýšľavosť. Aj pritom najvyššom vývine sme my ľudia duchovného pôvodu a Boh je Božského pôvodu, teda nie sme schopní priamo spoznať Boha, pretože nám to nedovoľuje naša podstata, ale každý môžeme a máme vycítiť jeho pôsobenie vo stvorení.
Ako je to s tou vierou? Každý vie, že má veriť, ale nie každý má tu správnu vieru. Aj tu rozum narobil veľa škody, pretože tá pravá viera musí vyvierať z ducha. Nemá to nič spoločné s rozumom. Otázky duše rozum nechápe. Zabudli sme ako správne veriť, pretože nás spoločnosť od mala vychovávala k pestovaniu rozumu, ktorý, keď sa mu prenechá plná nadvláda, zatlačí nášho ducha do úzadia.

Boh nechce od nás slepú vieru, ktorá stojí na vode. Chce z nás mať uvedomelé ľudské bytosti, nie poslušné nesvojprávne ovečky. Ako viem, že to čomu verím je naozaj správne a nie je to len ďalšia falošná cesta?
Ako vôbec viem, že Boh existuje? Cez správnu vieru. Neverím preto, že mi povedali v kostole, aby som veril. Verím preto, že viem a teda cítim vo svojej duši. Viera by sa nám mala stať presvedčením. Viera má byť živá, tvorivá a skutočná. Nie tá kresťanská, mŕtva. Ak sa cítite dobre v kostole, choďte tam, prečo nie. Ale keď sa riadite všetkým čo učí cirkev, tak kráčate po zlej ceste. Cirkevná viera je príliš technická, neživá, dogmatická. Vychováva poslušné ovečky bez vlastnej duchovnej slobody a využíva pritom ľudské slabosti.

Viera má byť slobodná a radostná. Bohumilý život vyzerá inak ako si ho väčšina predstavuje. Nie je to o kľačaní v kostole a mrmlaní modlitieb, ktoré ani nevieme poriadne o čom sú a nepreciťujeme ich skutočne. Väčšina akože kresťanov chodí do kostola, aby si to tam odsedeli a tým si splnili určitú povinnosť voči Bohu no po tom ako z neho vyjdú sú stále tí istí hriešnici. Bohumilý život znamená jednoducho preduchovniť naše každodenné bytie. Je to o slobodnom a radostnom žití s vedomím a cítením tej vyššej sily nad nami a v nás.
Nepredstavujte si Boha ako niečo hmotné, čo musíte pochopiť a predstaviť si to. Tým iba znemožňujete pochopenie a znižujete jeho pravú veľkosť, ktorú nebudeme nikdy schopní skutočne pochopiť. Stačí sa zbaviť všetkých obmedzujúcich presvedčení, ktoré nám myseľ podhodila a začať hľadať vo svojej duši. Spomeňme si na Ježišove slová: Buďte ako deti! To znamená: Buďte jednoduchí v cítení.

Hľadajte v sebe tú pravú vieru a to bude vašim kompasom v tomto bytí a jediná cesta k Bohu. Nikdy neprijímajte slepo to, čo niekto tvrdí, aj keď sa to javí krásne a milo, ale všetko dôkladne v sebe skúmajte. Snažte sa preciťovať v sebe duchovné otázky, pretože len tak sa vám stanú presvedčením.

Daniel

Zdieľať článok