Pri pohľade zhora, z výšin, z úrovní Stvorenia, ktoré krúžia v jasných svetoch vysoko nad tunajším hmotným vesmírom, vidiaci duch vidí, ako sa na Zemi väčšina ľudí v každodennom zhone ženie za vecami, ktoré sú z hľadiska ich ďalšej existencie považované za nepodstatné, druhoradé a veľmi často dokonca nebezpečné pre ďalší rozvoj človeka v jeho duchovnom napredovaní smerom nahor!
Všetky svety vo Stvorení, nad hmotou tunajšieho vesmíru, všetky bytosti, ktoré tam žijú, vedia, alebo aspoň väčšinou tušia, v akom nesmierne dôležitom bode zlomu sa teraz nachádza Zem a s ňou aj ľudia, ktorí na nej žijú!
Zem sa nachádza v období, ktoré možno nazvať „Buď, alebo!“
Toto „buď, alebo!“ sa vzťahuje predovšetkým na človeka pri jeho duchovnom hľadaní pravého zmyslu existencie.
Buď vynaloží svoje sily dané tomuto životu na hľadanie odpovedí na všetky vážne otázky a tieto odpovede potom prinesú svetlo, ktoré bude blahodarne žiariť v ňom a okolo neho, alebo bude človekom, ktorý nehľadá nič, a ukáže sa ako prezretý plod, ktorý vo svojom vlastnom znehodnotení upadol do hmoty a už nie je schopný vyvinúť vôľu k novému letu, k novému životu ducha, a tak sa sám stane tým, kto musí zostať bokom od ďalšieho vývoja vo Stvorení.
Každý človek v sebe nosí dar duchovnej iskry, ktorá od svojho počiatku v prebudení túži po jase duchovného svetla, ktoré sa preňho najblaženejšie chveje v rovine, ktorá sa nazýva duchovný domov, raj.
Ale do tohto duchovného domova, do týchto blažených záhrad Svetla, musí každý človek vo svojej prebudenej zrelosti vystúpiť sám.
Aby človek mohol vystúpiť do záhrad svetla, musí sa najprv naučiť v plnej miere poznať cestu, ktorá k týmto výšinám vedie.
Mnohé pozemské životy mu poskytli príležitosť nájsť túto cestu znova a znova.
Záležalo však na každom z nás, ako sme tieto príležitosti využili. Doteraz sa každý človek mohol znova a znova rozhodovať, či bude smerovať hore, k svojmu pravému domovu, domovu ľudských duchov, ktorý nepodlieha rozkladu ani zániku, ale je večný vo svojej priezračnosti, neustále zaliaty oživujúcimi lúčmi Svetla, alebo či si vo svojich túžbach, pripútaný k hmote, zvolí byť tu, v hlbinách ťažkopádnych hmôt.
Tieto rozhodnutia potom vždy určovali jeho ďalšiu púť jednotlivými životmi.
To všetko platilo až do súčasnosti, keď Zem pred časom dospela do bodu, ktorý teraz pred všetkých stavia to dôležité konečné rozhodnutie: „Buď, alebo!“
Svetlo alebo tma! Trvalá existencia vo Stvorení, alebo nezmeniteľný úpadok a zánik!
Dosiahnutie Koruny Svetla v nájdení Pravdy, alebo duchovná bieda a vnútorná trýzeň, smerujúca k úplnému zániku vedomia! Prebudenie citu v najvyššej radosti a požehnanom šťastí alebo zovretie bolesti a chladu v sebazničujúcom odvrátení sa od diela Stvorenia múdreho Stvoriteľa, Pravého Boha.
Prijatie daru ducha a rozvíjanie svojich schopností v blahodarnom spravovaní hrozna, alebo sebazničenie v tvrdosti a povýšenosti!
Rozvoj citu, ktorý ako nástroj ľudského ducha túži po kráse, harmónii, ušľachtilosti, alebo prerušenie jemných vzruchov svojho vnútra v túžbe po nespútanom a sebestačnom prežívaní, ktoré v skutočnosti nie sú vôbec ničím oproti prežívaniu vzrušenia čistej radosti v záhradách duchovného domova, raja.
Vzostup alebo pád!
Znovuzrodenie alebo smrť a zánik!
Tak sa teraz ozýva nad touto Zemou a hlasno volá k ľuďom, ktorí akoby stále nevnímali, čo sa deje okolo nich a v nich samých.
Závažné rozhodnutie o ďalšej existencii je veľkou požiadavkou voči Zemi a každému z ľudí.
Odpoveď si musí nájsť každý sám a slobodne.
Ľudia sa však ponáhľajú a zdajú sa byť hluchí a slepí voči všetkým udalostiam, ktoré sa začínajú odohrávať aj viditeľne v mase, v ktorej žijú, a starajú sa o veci, ktoré nemajú takmer žiadnu hodnotu z hľadiska ich skutočného zmyslu bytia.
Teraz prichádza čas, ktorý je ohlásený ako príchod Ženícha, ktorého majú zasľúbené panny spoznať so svojimi horiacimi lampami.
Všetko nasvedčuje tomu, že viac ako polovica z nich nespozná Ženícha a stratí sa v tme, pretože ich lampy nie sú dostatočne čisté a jasne horiace.
Všetko nasvedčuje tomu, že viac ako polovica súčasného ľudstva sa pri každodennom tápaní po maličkostiach, ktoré sa zdajú byť dôležité len na povrchu, stratí na ceste domov v jasných rovinách Stvorenia.
Ale úplne zbytočne! Úplne zbytočne!
Stačilo by predsa, aby sa v srdci oživila túžba po pravých hodnotách, po ušľachtilosti, láske, čistote, spravodlivosti.
Stačilo by, keby vo vás zaznel hlas, ktorý túži po odpovediach na závažné otázky, ktoré sa v človeku znova a znova vynárajú a žiadajú uspokojenie.
Aký je zmysel mojej existencie? Aká je pravda o živote, ktorý vznikol a pokračuje všade okolo nás? Aká je skutočná pravda o všetkom?
Takéto otázky by mali napĺňať dnešných ľudí, ktorí sa tak ponáhľajú do ničoty.
Tak to vidí duch, ktorý sa skláňa k Zemi z výšin Svetla, v ktorom pravé bohatstvo života nepožiera hrdza ani neničí moľ.
Kiež by sa ľudia tu, nachádzajúci sa v hmotnosti tohto vesmíru, prebudili a stali sa viac vedomými skôr, než vo svojom vlastnom, nesmierne dôležitom rozhodnutí zvolia: „Buď, alebo!“
Zdieľať článok