Ako vyzerá život v 15-minútových mestách, ktoré už boli realizované v Holandsku? Ako môžeme rozpoznať premenu našich miest na inteligentné mestá a najmä ako jej môžeme zabrániť? Holandská aktivistka Maartje van den Berg o tom hovorí v nedávnom rozhovore pre KLA.
Minulý týždeň alternatívny spravodajský kanál KLA viedol rozhovor s Maartje van den Bergovou o „inteligentných mestách“ a 15-minútových mestách v Holandsku.
„Tieto naše takzvané ‚inteligentné mestá‘ a ’15-minútové mestá‘ [v Holandsku] sa nám predávajú ako ‚zelené‘ a ‚zdravé‘. A zároveň by ľudia mali žiť vo svojich vlastných štvrtiach a byť šťastní, že sú v nich, kde je všetko v ich vlastnom okolí a nemusíte chodiť von. A ak potrebujete auto, pretože sú vytvorené zóny bez áut, a ak potrebujete ísť von [zo svojej štvrte], radšej sa o auto podeľte s niekým iným. Mimo miest urobili uzly, kde môžete zdieľať auto alebo zdieľať bicykle,“ povedala.
Vysvetlila, že sa to nielen plánuje, ale už aj realizuje v malých mestách a obciach po celom Holandsku. A v roku 2025, o tri mesiace, sa v Amsterdame chystajú zaviesť zóny s „nulovými emisiami uhlíka“. Kde „nákladné autá a dodávky s naftovým motorom nebudú mať povolený vjazd do našich miest,“ povedala van den Bergová. Zároveň sa budujú centrá, kde sa budú skladovať a sprístupňovať zdieľané autá.
Minulý rok sa v Amsterdame skúšobne zaviedla zóna bez vozidiel. Na šesť týždňov bola hlavná cesta v Amsterdame zablokovaná fyzickými bariérami, aby vozidlá nemohli vchádzať do Amsterdamu alebo z neho vychádzať. „Mnohých ľudí to veľmi rozčúlilo, ale aj veľmi znepokojilo, pretože sanitky nemohli prejsť a stalo sa veľa nehôd,“ vysvetlila.
Mestský úrad v Amsterdame musel priznať, že ich pilotný projekt využívajúci fyzické zábrany, aby „urobil Amsterdam viac ‚zeleným‘ a ‚zdravým‘, zlyhal. Namiesto toho sa teda samospráva rozhodla zaviesť „inteligentný vstup“ do Amsterdamu. „Inteligentný vstup“ znamená inštaláciu ‚kamier na rozpoznávanie poznávacích značiek‘, povedal van den Berg.
„Od 1. januára 2025 zavedie 14 obcí zóny s „nulovými emisiami uhlíka“ a [ľudia] dostanú pokutu, ak do [týchto zón] vstúpia s dieselovým nákladným vozidlom.“
Rozpoznávanie evidenčných čísiel („LPR“), známe aj ako automatické rozpoznávanie evidenčných čísiel (ANPR), je technológia spracovania obrazu, ktorá sa používa na identifikáciu vozidiel podľa ich evidenčných čísiel. V priebehu rokov sme boli svedkami toho, že rady a miestne samosprávy vo viacerých krajinách zaviedli ANPR.
Ako povedal van den Berg, „to isté sa deje v Nemecku s mestami. Zavádzajú [aj] zóny s nulovými emisiami. A to isté robia aj v Belgicku a Francúzsku, v Portugalsku a Španielsku… Financovanie prichádza z Európskej únie pre všetky tieto programy s názvom Horizont 2020. … a Zelená dohoda. Všetky vlády [EÚ] podpísali Zelenú dohodu … takže všetky uplatňujú tieto politiky.“
Tento rok sme boli svedkami aj toho, ako mestská rada v Oxforde presadzuje to, čo označuje ako „autobusové brány“. Podobne ako v Amsterdame, aj v Oxforde predtým pilotne skúšali fyzické bariéry na vytvorenie štvrtí s nízkou intenzitou dopravy („LTN“), ktoré sa stretli s protestmi obyvateľov. Londýnsky starosta Sadiq Khan sa už roky pokúša zaviesť svoju verziu LTN s názvom Ultra Low Emission Zone („ULEZ“), ktorá sa tiež stretla s odporom. A ostrov Man plánuje inštalovať ANPR na svojich vstupných a výstupných bodoch.
Podľa van den Berga v tom istom čase, keď obce alebo miestne samosprávy v Holandsku inštalujú kamery, rušia parkovacie miesta. Už teraz je ťažké nájsť parkovacie miesta, ale „do konca roka 2025 bude [odstránených] 10 000 [parkovacích] miest… a nové parkovacie povolenia sa už nebudú vydávať“.
Nie je to len jazda súkromnými vozidlami, ktorú sa snažia kontrolovať, ak nie zrušiť. Podľa jej slov sa napríklad do domovov ľudí inštalujú inteligentné merače.
Holandská vláda v rámci príprav na prechod z plynu na elektrinu buduje „transformátorové domy“ a zároveň zavádza mýto za sledovanie. „V najbližších rokoch bude v obytných oblastiach inštalovaných 50 000 „transformátorových domov“,“ povedal van den Berg. „Ľuďom sa to nepáči.“ Elektrické transformátory sú hlučné a vyžarujú elektromagnetické polia.
Predtým boli všetky domácnosti napájané plynom a Holandsko výrazne ovplyvnilo zničenie plynovodu Nord Stream, čo podobne ako v prípade Nemecka ovplyvnilo dodávky energie do krajiny. Okrem toho van den Berg povedal: „Mali sme veľké plynové polia na severe Holandska a povedali, že ich zatvoria. A boli zatvorené.“
Prečo by to robili, keď boli dodávky plynu tak očividne prerušené? „Chcú uskutočniť tento prechod, energetický prechod, smerom k elektrine,“ povedala, aj keď nie je dostatok elektriny na pokrytie potrieb krajiny.
„Preto máme… oblasti bez dodávok elektriny. [ ] Tieto veterné turbíny dávajú elektrinu len vtedy, keď fúka vietor. A nie vždy je slnko, veľmi veľa ho je v zimnom období. Takže [„obnoviteľné“ zdroje energie, ako je vietor a slnko,] nefungujú a ľudia si čoraz viac uvedomujú, že to nie je stabilná elektrická sieť.“
Keďže Holandsko má relatívne malú rozlohu, veterné turbíny a veľké solárne farmy sú blízko domovov ľudí. „Mnohí ľudia varujú pred zdravotnými rizikami,“ dodala.
Keďže Holandsko je relatívne malá oblasť, veterné turbíny a solárne farmy sú blízko domovov ľudí. „Veľa ľudí varuje pred zdravotnými rizikami,“ dodala.
V celom Holandsku sa podľa nej budujú dátové centrá. „Na severe Holandska sa stavia jedno veľké, mega dátové centrum [pre] Google. Spoločnosť Google kúpila pozemok na výstavbu svojho dátového centra.“
Nielenže je „prechod“ na elektrický, digitálny a štátny dohľad vynikajúcou kontrolnou sieťou, ale musíme sa zamyslieť, či nie sú ekonomiky zámerne ničené. Van den Berg s tým súhlasí. „Ide o zničenie ekonomiky,“ povedala. „Práve o tom je Agenda 2030. Je to o zničení našej ekonomiky.“
„Pretože tieto ‚prechody‘, ako je digitálny prechod, energetický prechod, inteligentné mestá, nefungujú. A má to stroskotať, pretože toto je Agenda 2030 a Veľký reset.“
Existuje plán alebo cestovná mapa holandskej vlády s názvom „Národná stratégia územného plánovania a životného prostredia“. V súčasnosti ide o návrh správy. „Bola napísaná v roku 2021 počas uzávierky [covid],“ povedal van den Berg.
„ V správe sa uvádza, že „Holandsko sa chystá čeliť naliehavým sociálnym výzvam, ako je otepľovanie a zmena klímy, a musíme prejsť na digitálnu konektivitu a dostupnosť pre všetkých a bývanie, čo je pre Holandsko naozaj veľký problém. A vidíte, že naša vláda [a] naše obce uplatňujú tento nový strategický plán,“ povedala.
„A práve v tom spočíva jedna z našich nádejí,“ povedala.
Vysvetlila: „Každá samospráva alebo obec si musela napísať vlastnú stratégiu územného plánovania a životného prostredia. Všetky tieto premeny a Agenda 2030 sú v týchto nových stratégiách. A tak ľudia môžu ísť na svoju radnicu spolu s miestnymi stranami, ktoré slúžia našim záujmom, a môžu na radnici prehovoriť a povedať: ‚Počúvajte, nechceme to [ ] solárne panely na našich uliciach, nechceme transformačné domy‘ a ľudia to skutočne robia. Chodia na svoje radnice.“
Existuje aj významné občianske hnutie za používanie hotovosti. Van den Berg vysvetlil: „Vždy hovoríme: ‚Nekupujte si jedlo a pitie v supermarkete, plaťte len v hotovosti, a ak nemôžete platiť v hotovosti – odíďte‘. A ľuďom hovoríme: ‚Prosím, hotovosť je tiež hodnotný spôsob platenia a mali by ste to umožniť a my sa už nevrátime‘.“
„A naozaj to funguje, pretože veľa miest umožňuje ľuďom čoraz viac platiť hotovosťou.“
Zdieľať článok