Experiment solárneho geoinžinierstva v San Franciscu by mohol viesť k jasnejším oblakom, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Riziká sú početné.
Z paluby vyradenej lietadlovej lode v Sanfranciskom zálive začal prvý celoštátny vonkajší test zameraný na obmedzenie globálneho otepľovania prostredníctvom zvýšenia oblačnosti.
Experiment, ktorý organizátori neoznámili, aby sa vyhli odporu verejnosti, znamená urýchlenie kontroverznej oblasti výskumu známej ako modifikácia slnečného žiarenia. Táto koncepcia zahŕňa vystreľovanie látok, ako sú aerosóly, na oblohu s cieľom odrážať slnečné svetlo od Zeme.
Tento krok vedený výskumníkmi z Washingtonskej univerzity obnovil otázky o tom, ako účinne a eticky študovať sľubné klimatické technológie, ktoré by zároveň mohli neočakávaným spôsobom poškodiť komunity a ekosystémy. Experiment rozprašuje do ovzdušia mikroskopické častice soli a tajnosti okolo jeho načasovania zaskočili aj niektorých odborníkov.
„Keďže tento experiment bol až do začiatku testu držaný v tajnosti, sme zvedaví, ako sa plánuje zapojenie verejnosti a kto sa na ňom bude podieľať,“ povedala Shuchi Talatiová, výkonná riaditeľka Aliancie za spravodlivú diskusiu o solárnom geoinžinierstve, neziskovej organizácie, ktorá sa snaží zapojiť rozvojové krajiny do rozhodovania o slnečnej modifikácii, známej aj ako geoinžinierstvo. Na experimente sa nepodieľa a dozvedela sa o ňom až po tom, ako ju kontaktoval reportér.
„Hoci spĺňa všetky súčasné regulačné požiadavky, je zjavne potrebné prehodnotiť, ako musí vyzerať silný regulačný rámec vo svete, kde sa experimentuje [s modifikáciou slnečného žiarenia],“ dodala Talatiová.
V rámci projektu Coastal Atmospheric Aerosol Research and Engagement (CAARE) sa používajú špeciálne skonštruované rozprašovače, ktoré vystreľujú bilióny častíc morskej soli na oblohu v snahe zvýšiť hustotu – a odrazivosť – morských mrakov. Experiment sa uskutočňuje, keď to podmienky dovolia, na vrchole USS Hornet Sea, Air & Space Museum v Alamede v Kalifornii a bude prebiehať do konca mája, ako sa uvádza vo formulári o zmene počasia, ktorý tím predložil federálnym regulačným orgánom.
Projekt sa uskutočňuje v čase, keď globálne horúčavy naďalej ničia mesačné a ročné teplotné rekordy, a v čase rastúceho záujmu o modifikáciu slnečného žiarenia zo strany sponzorov zo Silicon Valley a niektorých environmentálnych skupín. Nadväzuje tiež na ukončenie experimentu Harvardskej univerzity minulý mesiac, ktorý plánoval vstrekovať reflexné aerosóly do stratosféry v blízkosti Švédska, než bol zrušený po tom, ako narazil na odpor skupín pôvodných obyvateľov.
Modifikácia slnečného žiarenia je kontroverzná, pretože rozsiahle používanie technológií, ako je napríklad rozjasňovanie morských mrakov, by mohlo nejasným spôsobom zmeniť charakter počasia a potenciálne obmedziť produktivitu rybolovu a poľnohospodárskych podnikov. Takisto by sa neriešila hlavná príčina klimatických zmien – využívanie fosílnych palív – a mohla by viesť ku katastrofálnemu nárastu globálnych teplôt, ak by sa rozsiahle geoinžinierske aktivity prerušili skôr, ako sa skleníkové plyny znížia na zvládnuteľnú úroveň.
Washingtonská univerzita a SilverLining, skupina na podporu geoinžinierskeho výskumu zapojená do projektu CAARE, odmietli žiadosti o rozhovor. Starosta mesta Alameda, kde sa experiment uskutočňuje, na otázky o projekte zaslané e-mailom neodpovedal.
Podľa denníka The New York Times, ktorý spolu s miestnymi novinami získal exkluzívny prístup, aby mohol informovať o prvom spustení rozprašovacích kanónov, sa zdá, že utajenie tohto prelomového experimentu bolo zámerom.
„Myšlienka zasahovania do prírody je taká kontroverzná, že organizátori utorkového testu prísne tajili podrobnosti v obave, že sa ich kritici pokúsia zastaviť,“ uviedol denník Times. Biely dom sa tiež dištancoval od experimentu, ktorý sa uskutočňuje v spolupráci s múzeom spojeným so Smithsonianom.
Projektový tím vyzdvihol jeho transparentnosť a uviedol, že návštevníci lode USS Hornet, ktorá teraz slúži ako plávajúce múzeum, si budú môcť experiment pozrieť.
„Svet potrebuje rýchlo pokročiť v chápaní účinkov aerosólových častíc na klímu,“ uviedla Kelly Wanserová, výkonná riaditeľka SilverLining, v tlačovej správe. „Vďaka hlbokému záväzku k otvorenej vede a kultúre pokory vyvinula Washingtonská univerzita prístup, ktorý spája vedu so spoločenskou angažovanosťou a môže pomôcť spoločnosti v zásadných krokoch smerom k rozvoju vedy, tvorbe predpisov, podpore spravodlivého a efektívneho rozhodovania a budovaniu spoločného porozumenia v týchto oblastiach.“
Projekt CAARE je súčasťou väčšej štúdie o pobreží, ktorú plánuje realizovať konzorcium Washingtonskej univerzity. Podľa opisu štúdie, ktorý škola zverejnila v pondelok, by sa druhá fáza tohto úsilia mala uskutočniť na móle vzdialenom približne jednu míľu od pobrežia v pobrežnom prostredí.
Hoci vzájomné hodnotenie tohto návrhu bolo vo všeobecnosti pozitívne, vedci poukázali aj na niektoré nedostatky v oblasti transparentnosti.
„Jeden z recenzentov poznamenal, že by pomohlo mať viac informácií o umiestnení lokality,“ uvádza sa v správe, ktorú vypracovala Washingtonská univerzita. „Existuje miestny odpor alebo obavy (či už opodstatnené alebo neopodstatnené) v súvislosti s otázkami, ako je kvalita miestneho ovzdušia atď. Koľko možností existuje a ako rôzne možnosti ovplyvňujú plán terénnej štúdie?“
„História nám ukázala, že keď sa vložíme do modifikácie prírody, vždy to má veľmi vážne nezamýšľané dôsledky,“ povedal Goldsmith, ktorý študuje dôsledky klimatických zmien na štruktúru a funkciu rastlín. „A preto by bolo rozumné počúvať, čo ukázala história, a hľadať dôsledky.“
Zdieľať článok