Existuje zaujímavá kniha o podzemných civilizáciách – nazvaná „Geheime Unterwelt“ (Tajné podsvetie) od známeho prieskumníka jaskýň a tunelov Heinricha Kuscha a jeho manželky Ingrid Kusch. Napísali niekoľko kníh o starovekých jaskynných a tunelových systémoch v Rakúsku, Ázii a vo svete.
Autori vo svojich knihách dokázali, že pred rokom 1580 ľudia obchodovali s podzemnými bytosťami pomocou celosvetovej siete tunelov. V rokoch 1550 až 1590 katolícka cirkev nariadila zapečatiť všetky vchody do jaskýň a štôlní a zakázala komunikáciu s podzemnými ľuďmi. Boli uzavreté úradným dekrétom.
Heinrich a Ingrid Kusch využili dokumenty rakúskej kráľovskej rodiny „Wurm“, uchovávané v kráľovskom archíve vo Viedni. Tento je z roku 1592 (pozri foto). V texte sa píše, že bádateľ nerastných hornín Strahler Arbogast objavil tunel (v rakúskom meste Kalwang – mesto existuje dodnes). Okamžite nadviazal kontakt s podzemným kmeňom zvaným „Kamen“. Krátko nato začal „obojstranne výhodný“ obchod s Kamenmi. Ale cirkev zakázala obchodovať s ľuďmi z podzemia, pretože im išlo o „blaho širokej verejnosti“ a kvôli nejakým „udalostiam“.
Autori našli množstvo podporných informácií tej doby. Z dokumentu z roku 1580 vyplýva, že cirkev nariadila zasypať jamy, jaskyne a štôlne pod mestom Klosterneuburg v Rakúsku. Podľa autora tieto boli postavené pred tisíckami rokov. Cirkev nariadila, aby výplne boli utesnené dvojitým cementom a naplnené vodou, aby sa zabezpečilo, že nikto nikdy nevystúpi zospodu.
Oficiálny príkaz na uzavretie podzemných civilizácií bol vydaný na Tridentskom koncile v roku 1550. Bol schválený a presadzovaný katolíckou cirkvou na Západe a pravoslávnou cirkvou na východe. Nechýbal ani zástupca Osmanskej ríše. Celý vtedajší kresťanský svet a moslimský svet sa dohodli na zapečatení tzv. „brán do pekla“. Rada sa rozhodla, že vyhlášku nebude zverejňovať – v tom čase to zjavne nebolo nič neobvyklé. Závažné rozhodnutia sa uchovávali v cirkevných archívoch, no verejnosť ich videla len zriedka. Existujú však správy o cirkevných kázňach z tej doby, v ktorých bolo ľuďom nariadené uzavrieť na svojom území jamy, jaskyne, mohyly a vchody cez štôlne. Bola to prebiehajúca kampaň, ktorá trvala stovky rokov (a možno až dodnes). Kráľovské rodiny na celom svete dostali príkaz, aby zabezpečili uzavretie jaskýň a dier vo svojich oblastiach.
Ďalší text z knihy „Geheime Unterwelt“, ktorú napísala kráľovská rodina menom Ramming, prevzatý z Kráľovského archívu vo Viedni (AVA), bol zaznamenaný v 18. storočí, skopírovaný z textu napísaného v roku 1512. Text hovorí o rodine Rammingovcov, ktorí boli kedysi „slobodnými poľnohospodármi“, ktorí si v roku 1130 postavili rovnomenný hrad. Spomína sa ich rodokmeň a fakt, že obchodovali „s podzemnými ľuďmi Kara“ (toto je priama citácia). Uvádza tiež, že vďaka rodinným väzbám na ľudí z podzemia mohli pomôcť „uctievaným pánom z Čierneho kameňa“ osamostatniť sa.
Kto boli „Páni Čierneho kameňa“? Podľa autorov Kusha a iných išlo o odštiepenú skupinu a nástupcov templárskych rytierov.