V nahrávke, ktorá minulý mesiac unikla do tlače, diskutuje hlavný technologický pracovník Facebooku o senzorickom zariadení, ktoré podľa neho dokáže čítať „nervové signály pochádzajúce z môjho mozgu, cez moju miechu pozdĺž ruky až po moje zápästie.“
Nové informácie o snahe spoločnosti Facebook vyvinúť technológiu čítania mozgu vyšli najavo minulý mesiac po tom, čo sa do tlače dostal záznam zo stretnutia spoločnosti.
V rozhovore so zakladateľom a generálnym riaditeľom Facebooku Markom Zuckerbergom a ďalšími vrcholovými manažérmi gigantu v oblasti sociálnych médií si hlavný technologický riaditeľ Mike Schroepfer prezrel senzorové zariadenie, ktoré podľa neho dokáže čítať nervové signály prichádzajúce mozgu, miechy pozdĺž ruky, k zápästiu.
Dodal, že „tento senzor, ktorý budujeme, detekuje (neurálne signály), interpretuje ich a umožňuje mi ovládať (zariadenie).“ Patria sem napríklad písanie alebo hranie videohier s mentálnymi príkazmi.
Schroepferove odhalenia sú najnovším z tajnej, dlhoročnej snahy spoločnosti Big Tech vydať neurálne zariadenie. Projekt začal plánmi na „mozgovú myš“, ktorá by používateľom umožnila písať ich mysľou, ako v roku 2017 oznámil riaditeľ dnes už neexistujúceho výskumného laboratória spoločnosti Facebook, Building 8.
Od tej doby Facebook kúpil spustenie neurálneho rozhrania CTRL-Labs, vývojára experimentálneho náramku, ktorý má dať používateľom schopnosť ovládať počítače myslením.
V príspevku oznamujúcom akvizíciu spoločností CTRL-Labs v roku 2019 šéf spoločnosti Facebook Reality Labs Andrew Bosworth tvrdil, že náramok „dekóduje“ neurálne signály a „prevedie ich na digitálny signál, ktorému vaše zariadenie dokáže porozumieť.“ „Zachytáva váš zámer, takže môžete zdieľať fotografiu s priateľom pomocou nepostrehnuteľného pohybu,“ alebo „s úmyslom,“ dodal.
Začiatkom toho roku Facebook odhalil podrobnosti samostatnej náhlavnej súpravy na čítanie v článku publikovanom v časopise Nature Communications. Vedci podporovaní spoločnosťou tvrdili, že algoritmus pre technológiu náhlavnej súpravy dokáže interpretovať reč z mozgových signálov s presnosťou 61 až 76%.
Vedecký tím publikoval v roku 2020 ďalší dokument, ktorý podrobne popisuje systém umelej inteligencie, ktorý dokáže prevádzať myšlienky na text v reálnom čase analýzou mozgových údajov. Podľa štúdie mala AI chybovosť iba 3%. V uniknutej nahrávke z decembra Schroepfer poznamenal, že Facebook využíva umelú inteligenciu plodne na cenzúru určitých používateľov, pričom oslavuje, že roboty AI odstraňujú 95% „nenávistných prejavov“.
“Naše investície do technológií sa netýkajú iba zabezpečenia našich služieb,“ uviedol Schroepfer. “Pripravujeme cestu pre prielomové nové skúsenosti, ktoré, bez preháňania, zlepšia životy miliárd ľudí.”
Schroepfer zároveň upozornil na poškodený verejný obraz Facebooku, ktorý utrpel v dôsledku vlny odsúdeniahodných škandálov s ochranou súkromia. Len minulý rok vyplatil Facebook 550 miliónov dolárov za urovnanie hromadnej žaloby, ktorá argumentovala, že spoločnosť nelegálne zhromažďovala biometrické údaje prostredníctvom svojich postupov rozpoznávania tváre.
Okrem Facebooku sa do neurálnej technológie pustilo aj niekoľko ďalších významných technologických spoločností. Vlani v marci spoločnosť Microsoft patentovala systém kryptomeny, ktorý obsahuje nositeľné senzory na sledovanie mozgových vĺn používateľov. Neuralink, startup založený CEO Tesly Elonom Muskom, chce ísť ešte ďalej, s implantovateľnými počítačovými čipmi na liečbu neurálnych porúch.