Je rozdiel, ak sa človek ženie za dokonalosťou (tam je ukrytá dokonalá lesť, sieť zacyklení a uviaznutí ) a zdokonaľovaním sa (prijatie, že dokonávam proces, ním sa stávam bohatším).
Ak sa ženieme za dokonalosťou, dávame do popredia výsledok a teda cieľ a popierame cestu, nežijeme, neprežívame, unikajú suvislosti a zážitky, kvôli cieľu.
Ak sa ženieme za zdokonaľovaním, robíme síce chyby, ale žijeme, prežívame, volíme si, rozhodujeme sa, nesieme si za to zodpovednosť a nebojíme sa ničoho, veď ideme tak, ako chceme… žijeme naplno….. to je žitie myšlienky, že cesta je život, ona je ten cieľ,to každodenné, chcenie, rozhodovanie a konanie v súvislostiach a spojeniach a výsledkom je dokonalý človek s drobnými chybami, ale veľkým prežitím, skúsenosťami a múdrosťou 🙂
Pekný deň Tatiana
Zdieľať článok
To je problém mnohých.
Tu na Slovensku začalo duchovný život, mnoho ľudí po Nežnej, v ’89. Aj skončili.
Mnohí o tom, že skončili ani “nevedia”. Nechcú si to pripustiť. Čas im to odhalí.
Ich ľudské ego nebolo zrelé, nedosiahlo úrovne napr. Platóna a teda nevedeli a stále nevedia s čomu je tá postupne vzrastajúca dokonalosť vlastne k úžitku. Popravde, mysľou to ani nejde obsiahnúť. Vôbec.
Ja začíname? Človek začína inklinovať k svätému životu, keď dlhé roky a životy študuje životy svätcov. Pokračuje na úroveň hľadajúcej a osvietenej mysle.
Následuje mnoho kvantových skokov (v astrále; Dolné Nebo, Stredné Nebo, Vysoké Nebo) v úrovniach múdrosti: na fyzickej úrovni zlaďuje všetky časti bytosti.
Stačí jedna nespolupracujúca časť a človeka to zas vyšpluchne na roky aj životy. Tu je najväčší problém s prianiami, želaniami. Takto sa tam aj úprimný a šľubný človek zapletie na niekoľko životov.
Vidíme to na každom kroku: samý astrológ, kartár, veštec, čítač akáše, priskoro otvorené tretie oko a vnútorná temnota. Pohanstvo.
Tí, ktorí prešli kus ďalej, dosiahli vnútorné oslobodenie. Prekročili tri svety. Dosiahli úroveň nadmysle, overmind, zotrvávajú kedykoľvek, podľa ich ľubovôle v savikalpa samádhi aj na niekoľko dní. Základná úroveň univerzálneho, kozmického/vesmírneho vedomia.
Tu už duša nie je tak blokovaná/zaťažovaná (túžbami mysle, vášňami emocionálneho srdca a žiadosťami či agresivitou vitálneho života [oblasť pod pupkom]), ako v spodných troch svetoch. Záleží, koľko má toho na pláne vo vonkajšom svete alebo už je človek pripravený na vstup do Svetla. Stane sa nádobou božského života.
Akonáhle jedinec plne vstúpi do božského života, začína v jeho živote naplno vnútorná práca. Každá pozemská sekunda je tu nádherná, vzácna, prestúpená hlbokým sebaobjavením. Nič sa tu už neopakuje. Všetko je seba naplňujúce. Kompletné. Skúsenosti nepotrebujú nič pridať, zlepšiť, vysvetliť atď. Postupne dochádza k harmonizácii duchovnej hľbky, duchovnej šírky a duchovnej výšky. Začína rozkvitanie sebadávania a hlbšie uvedomenie bezpodmienečnosti.
Je tu mnoho vízií, predvestí skutočnosti. Domýšľavosť, fantázia, predstavy, ktoré do nás vstupujú cez dych z kolektívnej “miazmy” tu hynú rýchlejšie než najrýchlejšie. Vnútorné svetlo im nedáva žiadnu “výživu”. A to je len dobre.