Corbettov report: Mimovládne organizácie sú trójskymi koňmi hlbokého štátu / Deep State (2018)

Trójsky kôň bol najstaršou zaznamenanou vojenskou psychologickou operáciou. Táto operácia je stále nasadzovaná na nič netušiace obyvateľstvo a je rovnako užitočná ako predtým, ale dnešní podvodníci si obliekli plášť filantropie a ich trójskymi koňmi nie sú drevené sochy, ale mimovládne organizácie ponúkajúce „pomoc“ cudzím národom, v rámci ktorej sa snažia zvrhnúť tamojšie vlády a vyvolať nepokoje.

↓ Video so slovenským dabingom ↓

https://rumble.com/embed/v2ckeq0/?pub=67fx1?title=0&warningTitle=0#?secret=Un9alY3A5M ↓ Video v origináli s českými titulkami ↓

Originál videa publikovaný TU : 21. mája 201 8

Mimovládne organizácie sú trójskymi koňmi hlbokého štátu – prepis:

Trója, 12. storočie pred nl

Desaťročné obliehanie Tróje Rieky sa chýli ku koncu. Ľstivý Odyseus prišiel na plán, ako vyvrátiť obranu Trójanov. Gréci postavia obrieho dreveného koňa a potom predstierajú, že odplávajú, pričom kone zanechajú pri bránach Tróje ako zdanlivú obeť bohyni Aténe. Trójania v domnení, že dar urobí ich mesto nedobytným, ho vezmú do mestských brán.

Ale je to trik. Odyseus a jeho muži sú ukrytí vo vnútri dutého koňa a v noci sa vynoria, aby otvorili bránu a vpustili dovnútra grécke vojsko, ktoré sa vrátilo dobyť mesto. Trójania nedostanú šancu poučiť sa zo svojej chyby, Gréci mesto vyplienia a jeho obyvateľov zmasakrujú.

Trójsky kôň bol najstaršou zaznamenanou vojenskou psychopatiou. Poučenie z tohto príbehu, zaznamenané v rade „dajte si pozor na Grékov nesúcich dary“, spočíva v tom, že by sme nemali poľaviť v obrane, keď nám niekdajší nepriateľ ponúkne pomoc. Dnes je táto rada rovnako užitočná ako kedykoľvek predtým, ale dnešní podvodníci si obliekli plášť filantropie a ich trójskymi koňmi nie sú drevené sochy, ale mimovládne organizácie ponúkajúce „pomoc“ cudzím národom.

Horkou pravdou je, že v prekvapivom počte prípadov sú mimovládne organizácie trójskymi koňmi hlbokého štátu.

Toto je The Corbett Report 

V roku 2015 urobil Kirgizsko na prvý pohľad prekvapivý krok: Vypovedal zmluvu o spolupráci s USA, ktorá platila od roku 1993. Zmluva poskytovala daňové úľavy a colné výhody organizáciám, ako je americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID), a ich pracovníkom poskytovala v krajine diplomatickú imunitu. To všetko skončilo po tom, čo USA udelili cenu za ľudské práva Azimjonovi Askarovovi, aktivistovi, ktorý bol po uzbeckých nepokojoch v južnom Kirgizsku v roku 2010 zametený a uvrhnutý na doživotie do väzenia za „vytváranie hrozby pre občiansky mier a stabilitu v spoločnosti“.

Reakcia obvyklých západných médií bola rýchla a predvídateľná: Kirgizsko sa zbláznilo. Presnejšie povedané: Za všetko môže Putin. Tak nejako. Ale nebojte sa, USA budú Kirgizsku pomáhať aj naďalej, či sa im to páči, alebo nie, pretože tak to jednoducho chodí. Do toho, tím Amerika!

Kirgizsko však nie je jedinou krajinou, kde dochádza k obmedzovaniu „pomoci“ zahraničných mimovládnych organizácií. V posledných niekoľkých rokoch prijalo mnoho krajín, vrátane Ruska, Číny a Indie, zákony sprísňujúce kontrolu činnosti týchto organizácií na svojom území.

MARGARET HOWELLOVÁ: Rusko sa vrhá na chudákov starej mimovládnej organizácie, ktoré boli založené. Čo za tým stojí? Že by sa mohli snažiť zvrhnúť Kremeľ.

Kremeľ sa chystá zakázať MacArthurovu nadáciu podporovanú Spojenými štátmi, Inštitút otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa a desať ich zahraničných skupín a označuje ich za „nežiaduce organizácie“ podľa zákona. Uvažuje sa aj o niečom, čomu sa hovorí „vlastenecký stoplist“. Každému, kto bude pristihnutý pri spolupráci s týmito skupinami, hrozí šesť rokov väzenia.

ZDROJ: Rusko zakazuje zahraničné mimovládne organizácie

ANCHOR : Čína prijala prvý zákon, ktorý upravuje činnosť zahraničných mimovládnych organizácií.

HAO YUNHONG (VOICEOVER) : Čínska vláda vždy víta zahraničné mimovládne organizácie, ktoré prichádzajú do Číny, aby rozšírili kultúrne a charitatívne aktivity, a čínske úrady o vašich úspechoch hovoria s veľkým uznaním. Existuje však niekoľko nezákonných výnimiek, keď mimovládne organizácie prišli do Číny, aby poškodili jej národnú bezpečnosť.

ANCHOR : Zákon sa vzťahuje na činnosť mimovládnych organizácií založených mimo čínskej pevniny. Musia sa zaregistrovať na orgánoch verejnej bezpečnosti a oznámiť, odkiaľ pochádzajú ich finančné prostriedky.

ZDROJ: Čína prijala zákon o regulácii zahraničných mimovládnych organizácií

SPRAVODAJ: India zaradila Fordovu nadáciu na zoznam sledovaných organizácií a nariadila, aby všetky finančné prostriedky od tejto neziskovej organizácie so sídlom v USA smerovali k príjemcom iba so súhlasom ministerstva vnútra. S odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť požiadalo ministerstvo vnútra Indickú rezervnú banku, aby zabezpečila, že finančné prostriedky poskytnuté Fordovou nadáciou indickým príjemcom budú oznámené a rozdelené až po jej schválení. Ministerstvo vo svojom príkaze uviedlo, že chce zabezpečiť, aby finančné prostriedky pochádzajúce od Fordovej nadácie boli využité na sociálne aktivity v dobrej viere bez toho, aby boli ohrozené záujmy a bezpečnosť štátu.

ZDROJ: Fordova nadácia na indickom vládnom zozname

SPRAVODAJ : Egyptský súd odsúdil 43 egyptských a 16 amerických pracovníkov mimovládnych organizácií za nelegálnu prácu v Egypte a za podporu nepokojov. Obžalovaní, ktorí sa súdu väčšinou nezúčastnili, boli odsúdení až na päť rokov väzenia. Rozsudok vyzýva na uzavretie amerických neziskových skupín, ako sú Medzinárodný republikánsky inštitút a Národný demokratický inštitút a Freedom House, ktoré ešte v roku 2012 Egypt obvinil z prijímania nelegálnych finančných prostriedkov a činnosti bez licencie.

ZDROJ: Egyptský súd odsúdil pracovníkov mimovládnych organizácií vrátane Američanov až na päť rokov väzenia

Čo sa to preboha deje? Prečo všetky tieto krajiny vyhadzujú všetky tieto mimovládne a kvázivládne subjekty so sídlom v USA? Prečo sa stavia proti charite a pomoci?

Odpoveď nie je ťažké pochopiť. Tieto organizácie sú trójske kone: sú navrhnuté tak, aby sa tvárili ako dary, ale obsahujú tajné pasce, ktorými môžu skryté sily preniknúť do zeme a tajne podkopávať príslušné vlády. Toto vysvetlenie znie obskurne iba tým, ktorí sa nepozerajú ďalej ako na názvy organizácií a nemajú predstavu o histórii ich pôsobenia.

Zoberme si napríklad USAID. Táto americká vládna agentúra, ktorá vznikla v roku 1961 na základe exekutívneho príkazu, usiluje o „odstránenie extrémnej chudoby a podporu odolných, demokratických spoločností pri súčasnom zvyšovaní našej bezpečnosti a prosperity“. Prečo ich teda prezident Morales v roku 2013 z Bolívie vyhodil? Pretože je šialený a iracionálny? Alebo preto, že USAID prostredníctvom svojho pozoruhodne úprimne pomenovaného Úradu pre prechodné iniciatí vyviedla program, ktorý poskytol 10,5 milióna dolárov na „posilňovanie demokratických inštitúcií“ v celej krajine, vrátane oblastí, ktoré sú baštou opozície? Bola to Moralesova paranoja, alebo len poznanie, že kŕčovitá rétorika o „posilňovaní demokratických inštitúcií“ je chabo zakrytým eufemizmom pre „zvrhnutie vlády“, presne ako to dokázali uniknuté diplomatické dokumenty v prípade rovnako pomenovaného programu USAID vo Venezuele?

EVA GOLINGEROVÁ: USAID bola pôvodne agentúrou vytvorenou za účelom poskytovania humanitárnej pomoci a pomoci pri katastrofách krajinám v núdzi a v priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia a ďalej v 21. storočí sa vyvinula v politickú zložku a finančnú pobočku americkej vlády, ktorá sa zaoberá takzvanou „podporou demokracie“. A teraz je vlastne súčasťou amerických protipovstaleckých kampaní, na ktorých sa podieľa Pentagon [a] ministerstvo zahraničia, pokiaľ ide o diplomaciu a samozrejme vojnové aktivity. A USAID je treťou agentúrou, ktorá sa podieľa na protipovstaleckom boji, a ich cieľom je práve poskytovať to, čo nazvali pomocou na podporu demokracie alebo stabilizáciu či pomoc krajine pri nejakom druhu politickej alebo ekonomickej transformácie.

V prípade Venezuely ide o krajinu, ktorá je bohatá na ropu, takže nikdy nemala nárok na akúkoľvek priamu pomoc USAID. Preto tu USAID nikdy nemala oficiálnu kanceláriu a do krajiny skutočne prišla a zriadila kanceláriu až v roku 2002, tesne pred štátnym prevratom proti prezidentovi Chávezovi. A dokumenty – interné dokumenty získané na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám – odhaľujú, že jediným zámerom zriadenia kancelárie tu vo Venezuele bolo pomôcť opozičným silám, aby nakoniec Cháveza odstavili od moci.

ZDROJ: Snažia sa USA „napraviť“ Venezuelu?

Mali by vlády dôverovať USAID po tom, čo vyšlo najavo, že táto agentúra tajne vytvorila na Kube vlastnú sieť sociálnych médií s jasným cieľom podkopať Castrovu vládu? Alebo keď vyšlo najavo, že USAID vyslala na Kubu tím agentov, ktorí pod zámienkou „zdravotných a občianskych programov“ podnecovali vzburu medzi mládežou, vrátane vytvorenia falošného seminára o prevencii HIV, ktorý sama agentúra označila za „dokonalú zámienku“ k „identifikácii potenciálnych aktérov sociálnej zmeny“? Alebo keď vyšlo najavo, že sa agentúra pokúsila (a žalostne neuspela) infiltrovať kubánsku hip-hopovú scénu, aby „prelomila informačnú blokádu“ a vyvolala v krajine hnutie mládeže za „sociálnu zmenu“?

ANCHOR : Americká agentúra sa infiltrovala do kubánskeho hiphopového sveta v snahe vyvolať hnutie mládeže proti tamojšej vláde. Tajná operácia sa snažila využiť kubánskych rapperov na vytvorenie siete mladých ľudí usilujúcich sa o sociálnu zmenu. Kubánsky režim ju však zachytil a operácia zlyhala. Americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj pritom neúmyselne ohrozila živú hudobnú kultúru, ktorá produkovala tvrdú kritiku krajiny zdola. Niekoľko umelcov, ktorých sa agentúra snažila podporiť, nakoniec Kubu opustilo alebo prestalo po nátlaku vlády vystupovať.

ZDROJ: Pokus USAID o kooptácii kubánskej hiphopovej scény zlyhal

Programy čiernych operácií USAID zamerané na podkopávanie zahraničných vlád siahajú až do doby založenia samotnej agentúry. Medzi najzaujímavejšie prípady patrí „ Úrad verejnej bezpečnosti “ USAID a jeho podiel na vedení krycieho programu CIA pre výcvik zahraničných polícií v mučení a taktike teroru v Latinskej Amerike; spolufinancovanie (spolu so CIA) súkromnej leteckej spoločnosti Xieng Khouang Air Transport , ktorá pašuje ópium a slúži obchodníkovi s narkotikami (a hlavnému predstaviteľovi CIA v Laose) generálovi Vang Paovi ; a spolufinancovanie opozičných skupín na Ukrajine(pred prevratom v roku 2014) s Pierrom Omidyarom, podporovateľom Glenna Greenwalda, a samozrejme s Georgeom Sorosom.

FAREED ZAKARIA: George Soros, teší ma, že ste u nás.

GEORGE SOROS: To isté.

ZAKARIA: Najprv k Ukrajine: Počas revolúcií v roku 1989 ste financovali mnoho disidentských aktivít, skupín občianskej spoločnosti vo východnej Európe, Poľsku a Českej republike. Robíte podobné veci aj na Ukrajine?

SOROS: Založil som na Ukrajine nadáciu ešte predtým, ako sa Ukrajina osamostatnila od Ruska, a tá odvtedy funguje a hrá dôležitú úlohu v súčasnom dianí.

ZDROJ: George Soros priznáva, že sa podieľal na ukrajinskej kríze

Problém mimovládnych organizácií a trójskych koní sa však v žiadnom prípade netýka iba USAID a s ňou spojených organizácií. Ako ďalší príklad uveďme Národnú nadáciu pre demokraciu (NED).

Oficiálna verzia hovorí, že NED bola založená v roku 1983 zákonom Kongresu s cieľom „podporovať zavádzanie a rast demokratického rozvoja“ v cieľových krajinách po celom svete v súlade s cieľmi zahraničnej politiky USA.

Skutočnosť je taká, že NED bola založená výslovne ako zásterka na financovanie aktivít CIA v cieľových krajinách, čo je skutočnosť, ktorou sa Allen Weinstein, jeden z členov študijnej skupiny, ktorá viedla k založeniu NED, otvorene pochválil v denníku The Washington Post : „ Mnoho z toho, čo dnes robíme, robila pred 25 rokmi CIA tajne,“ citoval ho Weinstein. Ešte otvorenejšie je priznanie vtedajšieho riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby Williama Caseyho, ktorý napísal Bielemu domu memorandum, v ktorom sa vyslovil za vznik NED, ale varoval, že „my tu [v CIA] by sme sa nemali stavať do čela vývoja takejto organizácie, ani nechceme vyzerať ako jej sponzor alebo obhajca“.

Účasť NED na tajných destabilizačných kampaniach je porovnateľná s účasťou USAID a rovnako ako USAID zahŕňa príliš veľa operácií na to, aby sme ich tu všetky podrobne popísali. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Financovanie programu „Projekt Demokracie“, ktorý sa stal jadrom tajnej vlády Olivera Northa v rokoch Irán-Contra.
• Zmanipulovanie volieb v Nikarague v roku 1990 s cieľom zvrhnúť Ortegu a sandinistov.
• zvrhnutie vlád Bulharska v roku 1990 a Albánsko v roku 1991.
• A podporuje všetky veľké farebné revolúcie modernej doby, od revolúcie ruží v Gruzínsku cez tulipánovú revolúciu v Kirgizsku a oranžovú revolúciu na Ukrajine pred desiatimi rokmi až po nedávny neúspešný „Elektrický Jerevan“ v Arménsku a mnoho ďalších medzi nimi….

RON PAUL: A čo Ukrajina? Chápem, že na Ukrajine sa do toho zapojilo niekoľko organizácií, ktoré sa snažia narušiť tamojšiu vládu. Samozrejme, že sme na túto tému boli na návšteve pomerne často, ale neuvedomil som si, ako veľmi sa tam NED angažuje.

DANIEL MCADAMS: A to je veľký problém, pretože si myslím, že možno rozhodne argumentovať tým, že NATO malo skončiť po studenej vojne, ale rozhodne mala byť po studenej vojne ukončená Národná nadácia pre demokraciu. Namiesto toho sa hovorí, ako pri každom vládnom programe: „Nie, teraz je čas, keď potrebujeme viac!“.

Ale na Ukrajine práve v tomto roku … Ach, toto je zaujímavý článok, ktorý napísal prezident National Endowment for Democracy – je to doživotný prezident – Carl Gershman. Viem, že vás to možno šokuje, ale on je v skutočnosti trockista. Bol zakladajúcim členom komunistickej odštiepeneckej strany, trockistickej Social Democrats USA. Napísal úvodník do denníka The Washington Post[v] septembri 2013, tesne pred udalosťami na Ukrajine, a to ako prezident Národnej nadácie pre demokraciu. Povedal, že „Ukrajina je najväčšou cenou“. A spomenul, že „rozhodnutie Ukrajiny pripojiť sa k Európe urýchli zánik ideológie ruského imperializmu, ktorú Putin reprezentuje“, a „Putin sa môže ocitnúť na porazenej strane nielen v blízkom zahraničí, ale aj v samotnom Rusku“. Jeho skutočným cieľom je teda zmena režimu. Vyslovil ju tesne predtým, než sa všetky tieto udalosti odohrali.

ZDROJ: Národná nadácia pre demokraciu? Ťažko!

Tieto typy operácií trójskych koní boli v minulosti použité už stokrát a nič nenasvedčuje tomu, že by sa hlboký štát chcel tohto triku teraz vzdať. Práve naopak.

Fungovalo to počas „arabskej jari“, keď dokonca aj New York Times bez lsti priznali, že vodcovia protestov „absolvovali školenia a financovanie od skupín ako Medzinárodný republikánsky inštitút, Národný demokratický inštitút a Freedom House“, a ministerstvo zahraničia bez lsti priznalo, že vynaložilo 50 miliónov dolárov na pomoc aktivistom v regióne, aby sa prepojili, komunikovali a organizovali navzájom prostredníctvom mimovládnych organizácií typu Trójsky kôň, ako je Movements.org.

Tento podvod fungoval aj v Sýrii, kde uniknuté dokumenty preukázali, že USA od roku 2006 poskytovali opozičným skupinám v krajine miliónovú podporu prostredníctvom rôznych mimovládnych organizácií typu trójskeho koňa, ako je Hnutie za spravodlivosť a rozvoj.

A ako sme už predtým v tomto roku videli v článku „ Biele prilby sú propagandistický konštrukt “, dokonca aj skupiny prvej pomoci, ako je „Sýrska civilná obrana“ (založená bývalým dôstojníkom britskej vojenskej rozviedky), boli využité ako trójske kone na šírenie propagandy a presadzovanie agendy USA a ich spojencov v ich snahe zvrhnúť prezidenta Asada.

Aby bolo jasno: neznamená to, že všetky mimovládne organizácie sú trójske kone. Nie je to tak, že každá skupina alebo program, ktoré dostávajú peniaze od USAID alebo National Endowment for Democracy alebo podobné organizácie, sú automaticky agentom pre zmenu v hlbokom štáte. Takto technika trójskeho koňa nefunguje.

Nie, mimovládne organizácie sa tak účinne maskujú za operácie na zmenu režimu preto, že väčšinou robia to, čo tvrdia, že robia: poskytujú pomoc, podporu a charitu tam, kde je to potrebné. Práve z tohto dôvodu môžu USA a ich spojenci tak účinne očierňovať skeptikov z radov mimovládnych organizácií ako bláznov.

Uvedomte si však nasledujúce: V roku 1938 prijal americký Kongres zákon o registrácii zahraničných agentov (FARA). S významnou výnimkou AIPAC sa mimovládne organizácie, lobistické skupiny a jednotlivci, ktorí zastupujú zahraničného agenta, musia podľa tohto zákona registrovať a sú podrobení väčšej kontrole finančných záznamov a ďalších činností. Iróniou je, že FARA je v podstate rovnaký typ legislatívy, ktorý bol nedávno prijatý v Číne , ale keď to robia Číňania, je to šialenstvo; keď to pred 70 rokmi robili USA, bol to len zdravý rozum. Pokrytectvo je opäť zrejmé pre tých, ktorí ho chcú vidieť.

Či z toho môže vzísť niečo dobré, potom to, že sa verejnosť stále viac dozvedá o týchto typoch tajných aktivít. A čo je možno ešte dôležitejšie, obete týchto operácií sú teraz ochotnejšie postaviť sa USA (a znášať ich prípadný diplomatický hnev) tým, že budú týchto agentov chaosu kontrolovať, sledovať, zaraďovať na zoznamy, regulovať alebo dokonca vykopávať.

A teraz, rovnako ako pred tisíc rokmi Trójania, sa svet učí, že niekedy je lepšie nechať „dar“ neotvorený.

Preklad: otevrisvoumysl David Formánek

Zdroj

Zdieľať článok