Moji milí, občas sa pozastavujeme nad tým, že rozprávame tu o duchovných veciach, ale musíme predsa jesť, chodiť do práce, vychovávať, prispôsobovať sa , slúžiť , či rozhodovať. To je náš každodenný život. Áno, i ja žijem v realite, nohami na zemi , i ja sa potýkam s každodennými problémami (príležitosťami :-)) (uhol pohľadu ) ako je nedostatok peňazí, nedostatok času, byť asertívna, nebrať veci osobne, mať nadhľad, veriť atď. Možno to ide rýchlejšie, čo je ale dôsledok dlhoročnej praxe a to stále mám čo robiť , nechcime teda všetko a hneď. Rovnako som si svojimi výchovnými lekciami prešla. Chvála… poučená … a múdrejšia.

Pokiaľ som nezačala písať, mnohí netušili ako premýšľam. Aký som človek vnímali, ale nevedeli, kde je pôvod… pokiaľ sa nezačali pýtať …. až potom dostávali odpovede ……

Zo vlastných prežití viem, že: „nedávaj tam kde nepýtajú“, ale môžeme to aj otočiť, nedostaneme, ak nepopýtame . K tej prvej časti vety – nesnažme sa, na silu pomáhať tam, kde o to neprosia. Keď budeme dávať len tak, (lebo nevieme čo s tým… a my by sme tak chceli …..), nechajme si to pre seba, lebo sami nakoniec skončíme vysmiati a neprijatí. Tí ktorí potrebujú by mali pýtať, prosiť, žiadať, hľadať… („klopte a bude otvorené, hľadajte a nájdete“ k tomu sa často vraciam ). Nie je to o tom, že ten, ktorý niečo má, potrebuje toho čo nemá ponížiť a vychutnáva si jeho prosbu. Nie, o tom nehovorím. Treba si uvedomiť, že ten kto nemá……, väčšinou sa od neho žiada (zhora), aby „spokornel“. Sami si zaspomínajme, ako sa chováme, keď máme dostatok (financií, jedla, vecí a aký k tomu, či onomu, máme vzťah) a akí sme, ak máme nedostatok … Vyvstávajú v nás úplne iné hodnoty. Stávame sa pokornejšími, vážime si veci, ľudí atď. Ak musíme čakať na to čo potrebujeme, či chceme, akí sme vďační, keď to príde („z kože by sme vyskočili“ ). Takže pokúsme sa nereptať na nedostatok….(nemám prácu, úspech, formu, zdravie, peniaze, partnera, priateľov atď), ale uvedomujeme si v tejto chvíli i to, čoho máme dostatok a iní nemajú!!! Ďakujeme za ne…., alebo je to „samozrejmosť?“ (pre jedného áno, pre iného nie…) .

NECHCIME stále vidieť len to, že sa nám nedarí a my nemáme… ale premýšľajme nad tým, k čomu ma to má zmobilizovať?.

Čo skryté v sebe som ešte nepoužil/a?

Aký tromf mám vytiahnuť z rukáva?

Rôzna „náučná duchovná“ literatúra nás poučí, že si máme priať a pozitívne myslieť. A tak sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí tvrdia, že majú nástenku svojich prianí, opakujú si stále, že majú hojnosť, že všetko je na ceste a ja už mám a pod. … A tak pracujeme až sa nám z hlavy parí, programujeme, meditujeme, vizualizujeme a čuduj sa svete, nič v našich životoch sa nemení . Ale literatúra nám neodhalila základné tajomstvo…. , že, to nie je o slovách, to nie je o hlave, to nie je o rozumovom opakovaní a rozumovom chcení. Tajomstvo je ukryté vo VIER a vnútornom presvedčení. Ja viem, že viem, že si zaslúžim…(ale naozaj musím vedieť a naozaj veriť), ale súčasne si musím byť vedomý/á, že pracujem na sebe, zdokonaľujem sa nechávam sa životom poučovať, teda rastiem a preto nie je dôvod, aby som bol/a ý/vychovávaná („trestaný/á“), či skúšaný/á a ak áno, viem prečo tá skúška, a viem aj čo mi chýba a okamžite robím hneď a zaraz nápravu – všetko pre to, aby so to zmenil/a. Tak by sa mal chovať múdry (zrelý) človek. Veľmi často pozorujem, že práve tie strádania, privádzajú ľudí na „duchovnejšiu“ cestu. Keď máme dostatok nič nehľadáme. Často sa pýtam, mojich vzácnych návštev, či by menili svoj život a hľadali, ak by im nebolo zle. Takmer všetci odpovedajú, že by si žili svoj krásny „hmotný“ život, nič by im nechýbalo, keby sa to nebolo stalo …… Buď cítia prázdno, kdesi vo vnútri, alebo je to nepokoj, u niekoho psychické problémy, partnerstvo, u ďalšieho deti, niekde peniaze alebo strach až zúfalstvo. Hlavné poučenie z toho nech je uznať silu, ktorá tu pôsobí, prosiť a vizualizovať uznávajúc ju….., nie opakovať rozumom naučené veci… .

Stačí len veriť odovzdať sa, PUSTIŤ sa problému a v hlave sa v hlave zaoberať úplne inými vecami – samozrejme radostnými a peknými či už pre nás, alebo okolie. Nijako si nepomôžeme ak si budeme dookola opakovať v akých som ……… . Chceme sa ľutovať? Chceme, aby nás ľutovali? Nikto za nás nič neurobí. Všetko musíme zvládnuť sami. Pomoc tu je, ale musím prekonať samého/samú seba. Ak niečo potrebujem….., pomenujem si to a okamžite hľadám riešenie, neutekám, nevyplakávam.

Nie sú to peniaze, ktoré zarábajú, ale naše presvedčenie o nich. Pokiaľ peniaze nemám, alebo o ne prichádzam… nie je to vonkajším svetom ale mojim vnútorným. I víťazi lotérie, či výhercovia finančných obnosov z Reality show sú dobrým príkladom toho, že naše presvedčenie určuje naše šťastie, či blahobyt. Väčšina znich peniaze minie a potom má väčšie dlhy ako predtým. Prečo? Lebo nezmenili rebríček hodnôt a ani svoj postoj – zostal: „mám málo“ (to sa netýka len postoja k peniazom …. ). Peniaze nevyriešia naše problémy. Ak môem hovoriť za seba, mnohokrát som nemala (i teraz občas nemám), no napriek tomu som šťastná a necítim sa „že nemám“ a nedovolím, aby ma ovládal strach z budúcnosti! Pokiaľ sme si vedomí svojich schopností (talentov – darov – ale rozvíjaných a rozvinutých), nemáme sa čoho báť. Nestratíme sa vo svete. Len je nutné zmeniť okolnosti, prostredie… ale to najdôležitjšie – MYSLENIE – dostať pod kontrolu svoju vlastnú hlavu… (teraz si mnohí vzdychnú „to je tak ťažké“ , poprípade príde myšlienka „ale to sa nedá“ !!!) Dá…. len postupne a pomaly a…. VERTE, že to ide….).

Krásny deň plný iného bohatstva – tak si ho všímajme a uvedomujme ….

Aký máme postoj k peniazom? „MÁM“&„NEMÁM“

Tí, ktorí pociťujú nedostatok akéhokoľvek druhu by si mohli skúsiť položiť otázku:

„ Čo je na tejto situácii, v ktorej som sa ocitol/ocitla dobré?“

„Má to nejaké „výhody“?“:

1) Keď sa mám zle, ostatní okolo sú spokojní, nešprtajú do mňa, lebo nevykúkam, nezávidia…

2) Nemusím sa pretvarovať, lebo ak je niekto v takej situácii, každý má pre to pochopenie…

3) Som vyvolený/á, lebo hovorí sa „Koho Pán miluje toho krížom navštevuje“…

4) Nič nemusím a nechcem meniť, môžem sa sťažovať a počúvajú ma…

5) Ľutujú ma a tak mi je lepšie (získavam pozornosť i energiu)

6) Súcitia so mnou, tak ma asi majú radi a z toho mi je trochu lepšie

7) Ale hlavne, môžem to hodiť na niekoho iného – nikto mi nechce pomôcť – všetci sú egoisti, ak nenájdem vinníka, tak to aspoň hodím na štát , či svet….

Práve v oblasti financií sa často stretávame s naučenými frázami:

1) Nemôžem si to dovoliť

2) Je to drahé

3) Peniaze kazia charakter

4) Keby som mal/a tak by som….

5) Bohatí sú len tí, čo kradnú …

Ale počúvame i:

1) Za peniaze si kúpim dom, ale nie domov. (čínska múdrosť)

2) Peniaze vždy boli i budú … (moja mamina – aj keď sme nemali )

3) Peniaze nie sú všetko

4) Za peniaze si lásku (a podobné nehmotné veci) nekúpiš … (aj keď v dnešnej dobe? )

5) Nič nie je dôležitejšie ako (šťastie, radosť, pokoj, zdravie, deti atď – u každého iné)

6) Keď s láskou dáš, i dostaneš (neľutuj ak si dal/a – len ak si dal tam, kde nepatrilo )

Ktorý zoznam nám je bližší? Odpovedzme si každý sám a netreba to komentovať .

Nezabúdajme, že sa NIKDY nesmieme dostať do zúfalstva. Akonáhle zúfalo potrebujem, začínam si blokovať prirodzený chod udalostí. Som zúfalý/á a nie šťastný/á. Kým je strecha nad hlavou a čo-to do úst patríme medzi bohatých tejto planéty (dočítala som sa, že 50 % ľudí na zemi žije pod hranicou 2 doláre na deň). Nemáme šťastie, že žijeme v tak úžasnej a bohatej krajine ?

Pozrime sa na to, čo urobí dieťa, keď nájde peniaze, použije ich na to, čo potrebuje? Nie urobí si radosť (kúpi si šteniatko, rybku, sladkosť, alebo…). Buďme ako tie deti a obdarujme sa, i keď strádame, nechovajme sa ako poslední chudáci. Doprajme si a keď nebudeme vnútorne pociťovať nedostatok, hojnosť sa dostaví. Stačí zmeniť uhol pohľadu.

Ja som si mnohokrát požičala peniaze, lebo som si v danú chvíľu neodoprela to, po čom moja duša „pišťala“ (samozrejme to boli stovky korún, nie tisíce zodpovednosť, praktickosť a reálne uvažovanie v prítomnosti musí byť )

(Každý vyskakujeme toľko, na koľko máme).

Nemyslím si, že je na pôžičke (v malom – rýchle SOS) niečo zlé. Len sa netreba hanbiť, každý sme sa určite v takých situáciách ocitli, alebo práve v nej sme.

Je zarážajúce, že ľudia, ktorí nemajú peniaze, si ich nedokážu pýtať (pôžička od priateľov, rodiny a pod.), najjednoduchší je úver v banke. Stále sa tvária, že všetko je ok, idú do mínusu – áno je to neosobné, tam sa nemusím hanbiť, to je normálne. Len tamtomu „neosobnému pomocníkovi“ zaplatíme mnohonásobne viac. Je jednoduché byť dlžný/á banke – vyhnem sa nepríjemným pocitom, ktorý máme pri stretnutí s človekom od ktorého mám požičané. A tak (porušujúc zákon pohybu, lebo stojíme), nie sme nútení „niečo robiť“, „hľadať“, jednoducho sa rozkukať a rozpohybovať (nielen premýšľať a bedákať, alebo ešte iná taktika je nehovoriť o tom a tváriť sa, že na všetko mám i keď to má od reality hodne ďaleko). Je podarené pozorovať, že niektorí nedokážu peniaze vo forme pomoci prijať. Buď sa urazia (my ich tým urážame – ale čo v nich sa to uráža?), alebo tvrdia nie, nie nepotrebujem, ja si to nejako vyriešim (ale ďalej všetko nechávajú ísť tak, ako doteraz a nič neriešia a nemenia, utekajú pred riešením (vlastne, asi pred sebou).

Ďalší problém sú ľudia ktorí sú „láskaví“ (možno naivní a dôverčiví), ktorí požičiavajú peniaze ľuďom, kde je dopredu jasné, že ich nedostanú späť (nepočúvame svoju vlastnú intuíciu). A dnes je NÁM ešte trápne ak stretneme dlžníka a nám je nepríjemne pýtať si svoje peniaze. Niektorí sto len veľmi jemne naznačia, iní sa tomu úplne vyhnú a radšej to mlčky prejdú a povedia si „kašlem na to“, nemiesto toho, že by sme si rázne pýtali to, čo nám patrí (milosť je, že je to bezúročné a na mesiace, či roky ). Ak sa to stalo raz a poučili sme sa, v poriadku. No poznám takých, ktorí sú nepoučiteľní a tí za chvíľu nebudú mať a budú si musieť od iných pýtať a tí im nedajú…. . To je zákon, aby sme sa naučili vážiť si svoje vlastné prostriedky a nehospodárili s nimi ľahkovážne, dnes sú, zajtra nemusia byť (narážam tu na zodpovednosť, nie na lakomstvo a „peniaze v pančuchách“ s tvárou chudáka – to je nesprávne).

Ak sme nespokojný v byte, v práci, či vo vzťahu, nepríjemné je nám len o tom vravieť, skôr, či neskôr z bytu, z práce, zo vzťahu odídeme. Ak nám je nepríjemné o peniazoch počuť i vravieť, tie rovnako od nás budú odchádzať. Snažíme sa vyhýbať tomu, čo je nám nepríjemné. A čím viac budeme utekať tým skutočnejšie, reálnejšie sa to stáva a raz sa tomu musíme postaviť zoči-voči.

Aby sme hojnosť získali, mali by sme mať vo svojom postoji k hojnosti jasno (hojnosť akéhokoľvek druhu). Ak hovoríme o financiách, musím mať jasno v sebe v tom, na čo ich používam, potrebujem a na čo ich mienim použiť. Ak by som ich mal/a viac, čo by som s nimi urobil/a?

(Nezabúdajme na zákon POHYBU vo stvorení a ten platí i vo finančnom toku).

I v biblickom podobenstve je vyjadrené, že ten, ktorý zakopal svoj talent a po čase mal len toľko, koľko dostal od pána bol nazvaný nehodným sluhom (to platí nielen pre peniaze, ale i pre tie naše skutočné vnútorné talenty – ale ono všetko so všetkým súvisí, lebo peniaze sú zase naviazané na naše talenty atď ).

Prajem nám, aby sme hospodárili s našimi talentami (tými „vnútornými“ i prostriedkami) naozaj SEBE I DRUHÝM NA RADOSŤ A SVETU NA PROSPECH (prosperitu)(tým aj sebe). MÚDRO a ZODPOVEDNE!

Tatiana Mintálová

Zdieľať článok