S nimi vyhrať nejde, odovzdajme sa prúdu života a prenesme sa cez konfliktné situácie
Nechcem týmto tvrdením vyvolať myšlienky, že máme byť bezcieľni a nebojovní. Práve naopak. Mali by sme si uvedomiť, kde sa oplatí investovať energiu a prinesie to pozitívny výsledok a kde nám je už dopredu jasné, aký to bude mať smer, koľko energie nás to bude stáť a viem, že v danej situácii, poprípade s daným človekom je zbytočné bojovať.
Veľakrát sa dostávame do situácií, že „bojujeme“ za pravdu, za seba, za svoj názor, za ?
Nemá to konca kraja, sme vyčerpaní, ubúdajú nám sily a riešenie je v nedohľadne, ba čo je ešte horšie, naše najlepšie chcenie druhý otočí proti nám a nakoniec, z úplne nevinného chovania vznikne obrovský konflikt. Ak som „dobrý človek“, nemám rád konflikty, preto sa všemožne snažím urovnať spor – a tak vysvetľujem, obhajujem, ospravedlňujem sa (aj keď nie je za čo), ale …, pre dobro a pokoj to s Láskou urobím. Ale, … nepomáha. Oproti máme buď tvrdohlavého, sebavedomého a nekompromisného súpera a ten je zvyknutý mať stále „pravdu“ i posledné slovo, alebo našim „protivníkom“ je jeho opak – úplný „nešťastník“ až „zúfalec“, ktorý má na rozdiel od predchádzajúceho typu nízke sebavedomie a naše zdravé sebavedomie ho „dráždi“. Jedno majú oba typy spoločné: „kopú a hryzú na všetky strany“. Beda nám, ak sa im dostaneme do rany. Nepomáha ospravedlnenie, ani krik, ani plač, protistrana, má jednoducho pravdu a vrchol celého divadla je myšlienka, že „keď sa toľko ospravedlňujeme, snažíme sa riešiť, vraciame sa k danej téme, asi sme predsa na vine a dotyčný má pravdu, ba dokonca právo robiť nám výčitky a najlepšie bude, ak nás potrestá a nebude sa s nami baviť…“.
Určite sa vám to neraz stalo, že ste mohli použiť 1000 argumentov, dotyčný mal len jeden a ten bude stále dookola opakovať. Po chvíli si budete pripadať bezmocne (chcem zmeniť názor niekoho – ale nad tým nemám moc). Treba si uvedomiť jedno: „kde nie je ochota a chcenie, tam nie je ani cesta“. Tvrdohlavé hľadenie cesty týmto smerom nás stojí zbytočne veľa síl a ak sme inteligentní a vnímaví, vieme, že so žiadnym výsledkom, dokonca narážame na betónový múr, kde prídeme k ďalším zraneniam (lebo konfliktná osoba je tvrdá a arogantná ako ten betón).
Ak sa opäť dostaneme do takejto situácie, urobme všetko pre to, aby sme sa ospravedlnili, vysvetlili. Ak druhá strana nechce prijať ospravedlnenie, nezaujíma ju, čo nás viedlo k nejakému chovaniu, nezaujíma ju, či sme konali neúmyselne, len jednoducho stále dookola opakuje „svoju pravdu“, v takej chvíli stráca význam niečo vysvetľovať dokazovať a spájať.
Preto pouvažujme, koho máme vedľa seba, s kým sa dostávame do konfliktu? Aký je to človek, aké má vlastnosti? Je taká povaha a reaguje štandardne rovnako? Kde to má pôvod? Prečo je taký jedovitý, či ublížený? Týmto myšlienkam by mala predchádzať dokonalá sebaanalýza a priznanie si všetkých svojich chýb, omylov, či neúmyselností v danom konflikte. Ak som sa ospravedlnil, súčasne som si istý/á sebou a mám vyhodnoteného a spracovaného človeka s ktorým som v konflikte, urobil/a som všetko pre pokojné vyriešenie, je to maximum, viac urobiť nemôžem. Ale čo ak sa dotyčný rozhodol nás potrestať a odmieta nám odpustiť? V takomto prípade treba zvážiť, o čo prídem, ak prídem o takého človeka.
Ak prevláda to, že sa môžem rozliať na kolomaž a aj tak nebude môj argument prijatý a dotyčného postoj sa nezmení. Pustím sa ho …. Buď mu budem chýbať a vyhľadá si ma a ak nie – naše cesty sa mali skrížiť len na určitý čas. Ak je to človek, ktorý je prchký a viem, že je pod tlakom emócií, uvedomujem si jeho pozitíva i jeho negatíva (nezvláda svoju vlastnú povahu) nenechám si ublížiť a prenesiem sa cez to hladko. Poznám seba i jeho/jej povahu viem, ako štandardne reaguje, preto sa nenechám zraniť ani zastrašiť (a ak…, tak len na malilinkú chvíľočku si môžem dovoliť byť slabší/ slabšia).
Takže nebojujme a v takýchto prípadoch buďme pasívnejší, aby sme neprišli o veľa síl, ktoré budeme potrebovať nikde inde.
Z rozhovorov, mailov a správ, ktoré dostávam je mi jasné, že posledné týždne boli riadne náročné – plné strachov, agresie, precitlivelosti, ješitnosti, ublíženia a bezcieľnosti. Ale, všetko zlé , je na niečo dobré… – všetko, čo nás postretne slúži pre náš posun, aj keď je to bolestivé. Učí nás to zamýšľať sa, analyzovať a vyhodnocovať – ako seba tak aj (bez emócií) iných.
Buďme si vedomí že druhých nemôžem zmeniť, čo môžem zmeniť je jedine seba a svoj postoj k danej situácii tak, aby mi to neubližovalo.
Dôležité je, aby som si bol/a istá sebou, či som urobil/a všetko, pre spravodlivé rozriešenie v láske, bez konfliktu, s pochopením a súcitom..
Nepúšťajme sa do dopredu prehratých bitiek, buďme múdri a nemíňajme svoju energiu.
Učme sa hľadať v každej situácii životnú múdrosť, učme sa poznávať ako fungujú neviditeľné zákony vo stvorení a podľa nich sa začnime riadiť a chovať.
Ak nám má byť za čím ľúto a strácame ničo (niekoho) cenné/(ho) zachraňujme, ak nie.. OD TIAHNIME sa, PUSTIME, ODPUSTIME a nechajme tak….
Pekný zvyšok dňa nech sme pokojní, vyrovnaní a prijímajúci 🙂
Tatiana

Zdieľať článok