„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy, sa zaväzujú neumiestňovať na obežnú dráhu žiadne objekty nesúce jadrové alebo iné zbrane hromadného ničenia, neinštalovať takéto zbrane na nebeských telesách ani inak neumiestňovať takéto zbrane v kozmickom priestore.“ (článok 4 Zmluvy o kozmickom priestore, 1967)

Časť 1: Militarizácia vesmíru.

Zmluva proti balistickým raketám (ABM) zakazuje rozmiestnenie zbraní vo vesmíre a teší sa medzinárodnej podpore, odkedy ju v roku 1972 ratifikovala Nixonova administratíva. Politický posun, ktorý iniciovala administratíva Busha mladšieho po nástupe do funkcie v januári 2001, keď 13. decembra 2001 oficiálne oznámila odstúpenie USA od Zmluvy o AMB, však znamenal veľkú zmenu. Bushova administratíva sa potom pustila do realizácie niektorých smerníc Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), ktorú v roku 1983 presadzovala Reaganova administratíva.

Stratégovia, ktorí stáli za Reaganom, plánovali vývoj vesmírnych záchytných systémov, ktoré by sa dali použiť na prekazenie útokov balistickými raketami na Spojené štáty. A hoci oficiálne Reaganova SDI zanikla, keď sa znížila hrozba studenej vojny, Kongres, ktorý vtedy ovládali demokrati, venoval svoje investičné prostriedky na mier a lepšiu sociálnu politiku a na značné náklady na vývoj futuristických zbraňových systémov SDI.

Neoficiálne však túto zmluvu už viac ako 40 rokov porušujú rôzne štáty vrátane USA, Ruska a Číny, ktoré tajne vyvíjajú vesmírne zbrane využívajúce kinetickú energiu a vojenské satelity s bojovými zbraňami. To sú hlavné prednosti v každej modernej vojne.

Doktrína takéhoto vývoja protiraketových zbraní s relativistickými lúčmi sa nikdy nezastavila. Za Obamu bol program zastavený a Trump ho rýchlo obnovil.

Časť 2: Projekt Thor

Trump vyzval na zrušenie týchto dohôd o nemilitarizácii vesmíru, keďže Číňania, Rusi a Američania ich porušujú už 44 rokov!

V posledných dvoch rokoch bolo v rámci programu vesmírnej obrany prezidenta Trumpa umiestnených na obežnú dráhu niekoľko strategických útočných satelitov.

Kódový názov programu USA: Projekt Thor.

Kódový názov satelitu: „apple tree“.
Názov, ktorý dala munícia americkej armády: „božie prúty„.

Na tento účel boli na obežnú dráhu Zeme umiestnené tri operačné satelity so 45 hlavicami (15 na satelit). Tieto tajné kinetické vesmírne zbrane urýchľujú kovové tyče smerom k Zemi rýchlosťou až 144 000 km/h. Výbuch pri dopade na zem je rovnaký ako jadrový výbuch, silný termokinetický výbuch s hmotnosťou 1,9 megatony.

Len si predstavte tie škody!

Uvážte, že na zasklenie a zničenie mesta ako Paríž potrebujete ekvivalent 4 až 5 bojových hlavíc.
Čína má 26 kinetických hlavíc, Spojené štáty 45 kinetických hlavíc a Rusko 444 kinetických hlavíc.

Časť 3: Obranné vesmírne zbrane.

Technológia zbraní na báze kinetickej energie bola vyvinutá, testovaná a zvládnutá len pred dvoma rokmi.

Správy CIA ukázali, že Sovietsky zväz mal náskok nielen v oblasti kinetických energetických zbraní vo vesmíre, ale aj vo vývoji ďalších koncepcií.

Okrem protiraketového detekčného radaru Petchora, stíhacích rakiet SH-04 a SH-08 s jadrovými hlavicami s radarmi na sledovanie a navádzanie, vyvinuli na viacerých miestach Sovietskeho zväzu radary s fázovanou anténou Pushkin, ako aj balistické rakety SA-12 odpaľované buď zo zeme, alebo zo stíhacích lietadiel.

Sovietsky pokrok zahŕňal „nové princípy“ odvodené z výskumu satelitných systémov s infračervenými detektormi, pulzných elektromagnetických generátorov s vysokou hustotou, výkonových laserov pre zbrane s usmernenou energiou na šiestich miestach (z toho tri boli len na mieste Sarychagan), ako aj výskum chemických laserov a laserov na voľných elektrónoch.

Vyvinutá technológia bola sľubná, pretože bola schopná zničiť hlavice rakiet v ich konečnej fáze pohonu, keď sa raketa vynorí z atmosféry pred vstupom do fázy po ukončení pohonu.

Toto zistenie pomohlo urýchliť americký program v rámci Organizácie strategickej obrannej iniciatívy (SDIO, vytvorenej v roku 1984), ktorej v tom čase šéfoval generál Abrahamson.

„V boji proti hrozivej sovietskej raketovej hrozbe sa uvažuje o ambicióznom programe ochrany Spojených štátov pomocou vesmírneho štítu, ktorý by identifikoval a zničil každú raketu z horných vrstiev atmosféry“ (8. marca 1983, prejav o Ríši zla).

Pôvodný výskumný program v hodnote 26 miliárd dolárov bol rozdelený na 20 % na laserové zbrane so zameranou energiou, 20 % na zbrane s kinetickou energiou (systém, ktorý by viedol k dvojici Brilliant Eyes/Brilliant Pebbles) a menej na zbrane s časticovým lúčom alebo iný výskum, ako sú elektromagnetické zbrane, senzory, orbitálne senzory, systémy na rozpoznávanie návnad a systémy proti nasýteniu falošnými náložami.

Hlavným problémom kinetických energetických zbraní je, že svojím počtom (niekoľko desiatok „tyčí“ súčasne na jeden cieľ) nasýtia protiraketovú obranu. Ak chceme vrátiť výhodu obrane, účinná je len obrana využívajúca technológie smerovanej energie, lasery alebo elektromagnetické zbrane („rail guns“).

Keďže protiraketové strely sú príliš drahé na to, aby sa odpaľovali vo veľkom počte, všetky tieto zbrane by poskytli systémy, ktoré sú stotisíckrát rýchlejšie ako útočné rakety a mohli by na ne útočiť na vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov od okamihu ich odhalenia.

Množstvo energie potrebnej na prevádzku takýchto systémov nie je až také výnimočné vzhľadom na pulzný charakter najnovších femtosekundových laserov. Laserová stanica schopná vysielať niekoľko vysokovýkonných impulzov za sekundu dokáže zničiť približne 30 nepriateľských rakiet za štyri minúty.

Za posledných osem rokov boli vyvinuté dostatočne výkonné detektory a senzory, ako aj výkonný softvér, ktorý ich riadi. Vesmírne systémy môžu v súčasnosti zachytiť balistické rakety na začiatku a na konci ich pohonu, ako aj v medzifáze balistického letu (t. j. keď bojové hlavice zostávajú na obežnej dráhe 15 až 20 minút pred vletom do atmosféry) a počas záverečnej fázy pred dopadom na cieľ. Tieto dve fázy sú najnáročnejšie, pretože každú hlavicu sprevádza približne 15 návnad, čo znásobuje počet cieľov, ktoré treba ošetriť.

Zdroj

Projekt Thor: Čo dokáže americká vesmírna superzbraň „Rods from God (Božie prúty)“

Americké letectvo údajne zvažuje nasadenie nových vysoko sofistikovaných zbraňových systémov vo vesmíre, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci „projektu Thor“. Hoci Zmluva o kozmickom priestore z roku 1967 zakazuje USA rozmiestňovať vo vesmíre jadrové, biologické alebo chemické zbrane, táto nová zbraň sľubuje údery silnejšie ako mnohé typy jadrových a chemických útokov – a zároveň sa vyhne nepriaznivým následkom, ktorý nasleduje po jadrových úderoch. Vývoj nejadrovej vesmírnej „superzbrane“ tiež poskytuje USA potenciálne obrovskú výhodu proti protivníkom, ktorí sa bránia použitiu jadrových zbraní ako prví, ako napríklad Čína a Severná Kórea, a umožňuje im zasiahnuť ciele s rovnakou silou ako jadrové hlavice bez toho, aby došlo k eskalácii jadrovej vojny. Investície do takejto schopnosti by prišli v čase rastúceho amerického záujmu o nejadrové strategické zbrane, ktorý zahŕňa aj investície do programu konvenčných hypersonických rakiet Prompt Global Strike medzikontinentálneho doletu pre ponorky a stealth torpédoborce námorníctva.

V rámci projektu Thor budú z amerických satelitov zhadzované volfrámové tyče s dĺžkou 20 stôp a priemerom 1 meter, ktoré budú zasahovať strážené bunkre a podzemné jadrové komplexy. Tieto tyče nebudú niesť bojové hlavice, ale budú zasahovať približne 10-násobnou rýchlosťou zvuku, čo im umožní spôsobiť obrovské škody samotnou rýchlosťou nárazu. To by predstavovalo alternatívu k jadrovým hlaviciam, ako aj ku konvenčným strelám, ako je GBU-57. Predpokladá sa, že Severná Kórea a Rusko, ktoré rozmiestňujú značné prostriedky v dobre spevnených zariadeniach, sú hlavnými potenciálnymi cieľmi týchto zbraní – spolu s Iránom, ktorý dostal kórejskú pomoc pri spevňovaní vlastných raketových lokalít a jadrových zariadení. 

Zdroj

Zdieľať článok