Napísal Peter Weis 27 februára, 2021 Čas čítania: 8 min.
Dnes zverejnila Polícia SR toto:
„COVIDOVÍ ŠTUDENTI PRÁVA SI PRÍDU NA SVOJE: PRINÁŠAME PARAGRAFOVÉ OKIENKO K PROTIPANDEMICKÝM OPATRENIAM
Slovenskú dezinformačnú scénu si v posledných dňoch získali „internetoví hrdinovia“, ktorí sa pri kontrole záväzných epidemiologických opatrení často ohradzujú tým, že opatrenia pre nich neplatia a reagujú otázkami „Na základe akého zákona?“ a dožadujú sa, aby im boli vysvetlené. Žiadny problém.“
Poďme ku každému údajnému priestupku dať komentár od advokáta, nie od covidového študenta práva. A nezľahčujme situáciu, ako sa o to snaží prevádzkovateľ FB stránky (ktorý tým potenciálne pácha trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 Trestného zákona) , lebo toto nie je žiadna srandička. Policajti, ktorí budú postupovať podľa výkladu facebookovej stránky Polície SR si môžu reálne zavariť. Vyslúžiť si môžu úplne pokojne trestné oznámenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa v súbehu s inými trestnými činmi, napríklad nátlaku podľa § 192 Trestného zákona (v núdzovom stave ide o sadzbu až do 25 rokov odňatia slobody).
Takže komentáre pekne poporiadku.
„PORUŠENIE ZÁKAZU VYCHÁDZANIA
➡️Ide o priestupok na úseku civilnej ochrany podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov – porušením povinnosti uvedených v uznesení vlády SR č. 77/2021 v znení uznesenia vlády SR č. 88/2021, ktorým je ustanovený zákaz vychádzania. Porušenie zákazu vychádzania, ak osoba nepreukáže výnimku zo zákazu vychádzania. V tomto prípade vám môže príslušník PZ uložiť pokutu v blokovom konaní do 1 000 €, pričom v prípade, ak nie sú splnené podmienky blokového konania, oznámi priestupok na okresný úrad.“
Advokát: Citované uznesenie vlády SR treba vnímať v kontexte ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR. Viď napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 756/2016:
K záväznosti Uznesení vlády SR …Uznesenie nemá všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (právny záväzok nemôže plynúť pre fyzickú alebo právnickú osobu mimo sústavy štátnej správy. Tento výklad je konformný so znením často pertraktovaného nálezu Ústavného súdu č. PL.ÚS22/2020-104, ktorý sa vyjadril výlučne k formálnej stránke vyhlasovania núdzového stavu, nie k samotným obmedzeniam základných práv a slobôd, vrátane slobody pohybu.
Slobodu pohybu, združovania a zhromažďovania upravuje naraz niekoľko samostatných základných súborov noriem, ktoré majú prednosť pred zákonom. Napr. čl. 13 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Ústava SR upravuje slobodu pohybu v čl. 23. Tá sa zaručuje a obmedziť ju možno len zákonom (nie nariadením ani uznesením vlády ani iným aktom vlády sui generis).
Už samotný pokus o uloženie pokuty v blokovom konaní definovaním neexistujúceho priestupku je pokusom o zneužitie právomoci policajtom v postavení verejného činiteľa.
V kontexte judikatúry ústavného súdu treba pripomenúť aj neznalým starostom obcí, že testovanie v obciach je výlučne samostatným rozhodnutím obce so všetkými následkami, ktoré k tomu prislúchajú. Testovanie nie je preneseným výkonom štátnej správy, preto nemôže byť predmetom úpravy v uzneseniach vlády. Že si je toho vláda vedomá, vyplýva aj z textácie v uzneseniach, kde samosprávy testovanie nedostávajú vo forme úlohy, ale odporúčania. To má za následok aj následnú legálnu nemožnosť požadovať kompenzácie za vykonané testovanie, inak by šlo o porušenie viacerých predpisov v oblasti verejných financií.
„2️⃣.PORUŠENIE ZÁKAZU POHYBU BEZ RÚŠKA