Duchovné ego: 15 znakov duchovného narcistu

16/09/2022 | Duchovno

Duchovné ego je najnebezpečnejší typ ega zo všetkých.

Ak nie ste pozorní, môže vo vašom živote spôsobiť úplnú deštrukciu – ale nie násilným alebo agresívnym spôsobom. Namiesto toho sa duchovné ego skrýva pod maskou „dobrých úmyslov“, „vyšších vibrácií“, „prebudeného pohľadu“ a pokornej pompéznosti.

Dávajte si pozor na duchovné ego. Je to pasca, do ktorej mnohí z nás, duchovne hľadajúcich, môžu a niekedy aj padnú. A čím dlhšie zostaneme v tejto duchovnej priekope, v tomto stagnujúcom stoji, tým je pravdepodobnejšie, že sa z nás vyvinie duchovný narcis.

Duchovný narcizmus je vskutku možno najtragickejšia choroba, ktorá postihla ľudstvo zo všetkých. O niečo neskôr si povieme, prečo. Ale najprv:

Čo je to duchovné ego?

Najprv sa dotknime základov. Ego je náš pocit vlastného ja; je to iluzórny príbeh „ja“, ktorý si nosíme so sebou vo svete ako evolučný mechanizmus prežitia. Ego je však zdrojom všetkého nášho utrpenia a pocitu, že sme oddelení od toho, čím skutočne sme, čo je bezhraničné, celistvé a nekonečné. Môžeme to nazvať Duchom, Bohom/bohyňou, Životom, Jednotou, Vedomím atď. Čo je teda duchovné ego? Duchovné ego nadväzuje na toto základné ego, ktoré nosíme v sebe. Je to ego na prasknutie, ego na steroidoch, ego nafúknuté nad svoju bežnú záhradnú veľkosť. Ide však o to, že si neuvedomujeme, že sme si vyvinuli duchovné ego, kým sa život nezačne poriadne zamotávať.

Ako sa vyvíja duchovné ego?

Duchovné ego je produktom duchovného materializmu – teda využívania duchovnosti na službu egu namiesto toho, aby sme k duchovnej ceste pristupovali so zámerom pokúsiť sa ego prekročiť. Keď sa duchovné cesty, praktiky a koncepty stanú otrokom ega, vzniká duchovné ego. Inými slovami, keď ústrednú predstavu človeka o sebe ovláda presvedčenie, že je „duchovný človek“, ide o duchovné ego.

Keď to, že je človek „duchovnou osobou“, zatieni všetko ostatné, čím je, ide o duchovné ego v akcii. Áno, budovanie identity okolo duchovnosti má pozitívne prínosy. Ale sú tu aj dosť desivé dôsledky, ktoré by sme nemali ignorovať

Rozvoj duchovného narcizmu

Správne kráčanie po duchovnej ceste je veľmi jemný proces; nie je to niečo, do čoho by sme sa mali naivne vrhnúť. Existuje množstvo bočných ciest, ktoré vedú k pokrivenej, egocentrickej verzii duchovnosti; môžeme sa oklamať a myslieť si, že sa duchovne rozvíjame, hoci namiesto toho prostredníctvom duchovných techník posilňujeme svoju egocentrickosť. Toto základné skreslenie možno označiť ako duchovný materializmus. – Čogjam Trungpa Rinpočhe

Duchovný narcizmus je vyvrcholením duchovného egoizmu: je to ego, ktoré sa stalo takým pevným, takým fixovaným, takým neústupným v predstave vlastnej duchovnej veľkosti, že je patologické. Je narcistické.

Ako už vieme, narcizmus je duševná porucha, pri ktorej má človek prehnaný pocit vlastnej dôležitosti (okrem niekoľkých ďalších chlpatých problémov). Presne ten istý problém sa týka aj duchovných narcistov: majú takú neochvejnú vieru vo vlastnú prebudenú perspektívu, vlastné „špeciálne“ duchovné úspechy a poznanie, že sa nedokážu spojiť so svojou ľudskosťou (alebo ju tolerovať). Duchovní narcisti nedokážu tolerovať ani iných ľudí – aj keď môžu dolaďovať vonkajší obraz súcitného alebo múdreho človeka – ostatní v konečnom dôsledku predstavujú hrozbu pre ich klamnú veľkoleposť.

Duchovný narcizmus sa začína duchovným materializmom. V duchovnom materializme (pasca využívania duchovna na službu egu) je vždy zárodok duchovného narcizmu. A ak sa toto semeno neustále živí bez toho, aby sa nekontrolovalo, bez toho, aby sa vykorenilo alebo spochybnilo, rastie a rastie.

Nakoniec sa môžeme dostať na takú vedľajšiu koľaj, takí oklamaní egom, ktoré využilo duchovnosť na to, aby sa stalo nezničiteľným, že sme na duchovnej ceste horší, ako keď sme ju začínali.

Príklady duchovného ega

Niektoré z týchto príkladov hraničia s duchovným narcizmom (alebo sú vyslovene narcistické), iné možno typickejšie pozorovať v duchovnej komunite. Pozrime sa na niektoré príklady duchovného ega:

  • Tvrdenie, že má „špeciálny prístup“ k duchovnému sprievodcovi/anjelovi/duchovi/vznešenému majstrovi na účely sebapresadzovania
  • Presvedčenie, že je reinkarnáciou nadradenej bytosti, slávnej duchovnej historickej osobnosti a podobne (čo na tom, či je to naozaj tak?).
  • Časté fotografovanie svojej duchovnej praxe a jej zverejňovanie na internete s cieľom zvýšiť svoj obraz, postavenie a získať pozornosť/potvrdenie.
  • Vyhlasovanie, že ostatní vás nemôžu pochopiť, pretože ste dosiahli určitý stav „vysokovibračného vedomia“, prebudenia, oslobodenia atď. – a prejavovanie opovrhnutia voči tým, ktorí nie sú na rovnakej „úrovni“ (namiesto súcitu)
  • Používanie dharmových rečí na to, aby ste sa vyhli psychologickej zraniteľnosti, prejavovaniu empatie a čeleniu ľudským emóciám (napr. „Len nechajte ísť a nechajte byť“, „Vy ste si túto skúsenosť pritiahli“).
  • Pozeranie sa na „nízko vibrujúcich“, „nevyvinutých“, „neprebudených“, „spiacich“ ľudí zvrchu
  • Chválenie sa a vyťahovanie duchovných úspechov alebo darov
  • Napodobňovanie toho, ako vyzerá a znie „duchovný človek“

Viete si to predstaviť. Určite vás napadne niekoľko ďalších príkladov. Duchovné ego je také nebezpečné, pretože je takmer nepreniknuteľné. Ľudia môžu stráviť celý život (alebo celý život) uviaznutí v pasci nevedomého zneužívania duchovných slov, myšlienok, praktík a ciest na nafúknutie svojho ega.

Žiaľ, duchovné ego môže vyústiť do prípadov zneužívania a dokonca vraždy, ako napríklad v Jonestowne, zneužívania, ktorého sa dopustili Bikram Choudhury (zakladateľ Bikram jogy), Swami Rama (indický jogín), Bhagwan Shree Rajneesh (duchovný učiteľ), Sogyal Rinpoche, Andrew Cohen a dokonca Chogyam Trungpa (ktorý vymyslel duchovný materializmus) a tak ďalej. Prípady duchovného ega sú také široké a rozmanité, že ich tu nie je možné zahrnúť.

Skutočnosť je taká, že ako duchovné bytosti, ktoré majú ľudskú skúsenosť, sme nedokonalí. Do pekla, ja som do duchovného ega spadol mnohokrát – a nie je to pekné. Rozhodujúce však je praktizovať pokoru, otvorenosť a ochotu byť k sebe úprimný – tieto vlastnosti sú najlepšou obranou proti duchovnému egoizmu a narcizmu.

Takže bez ďalších rečí, tu sú príznaky duchovného ega a duchovného narcizmu, na ktoré si musíte dávať pozor (v sebe aj v druhých):

  • Prílišné zverejňovanie (čítaj: chválenie sa) svojich zvláštnych duchovných úspechov
  • Vyhlasovanie nadradenosti (priamo alebo nepriamo) vďaka svojim duchovným darom alebo talentom
  • Snaha prekročiť fyzickú/pozemskú úroveň a nadobudnúť božské vlastnosti
  • presvedčenie, že vaše spojenie s božstvom je nejakým spôsobom hlbšie alebo výnimočnejšie ako spojenie iných ľudí
  • Zameriavanie sa na to, ako ste „duchovne vyspelejší“ ako ostatní a …
  • Odsudzovanie iných za to, že sú „menej prebudení“, „spiaci“, „nevedomí“
  • Snaha vyzerať, obliekať sa, znieť ako „duchovný“ človek
  • Používanie duchovných slov a pojmov, aby ste sa vyhli nesprávnemu výroku, omylu alebo tomu, aby ste čelili zraniteľným emóciám.
  • Chválenie sa tým, aký ste duchovný, na sociálnych sieťach (fotografiami, ktoré demonštrujú duchovné pozície, miesta, nástroje atď.)
  • Prílišné stotožňovanie sa s duchovnými vedomosťami (a s tým, koľko „toho“ viete)
  • Snaha obrátiť ľudí na svoje vnímanie (kázanie im alebo diskusia)
  • Odpor voči tomu, aby vás niekto „volal“, a odpor voči tým, ktorí sa o to pokúšajú
  • Nárok na prístup k špeciálnemu a exkluzívnemu duchovnému poznaniu, ku ktorému ostatní nemajú prístup
  • Nedostatok zvedavosti a vnímavosti voči životu
  • Nosenie masky prívetivosti, pozitívnosti alebo múdrosti

V podstate tí, ktorí sa zmietajú v útrapách duchovného egoizmu, sa často snažia potvrdiť svoju duchovnú výnimočnosť pred svetom skrytými a otvorenými metódami. Najčastejšie je však duchovné ego klzký malý diabol, ktorého je ťažké pomenovať alebo jasne definovať, jednoducho preto, že sme mu veľmi blízki a nachádzame spôsoby, ako ho ospravedlniť.

Prečo je duchovné ego nebezpečné?

Jednoducho povedané, duchovné ego je také nebezpečné, pretože je oblečené do rúcha svetla. Zdá sa byť prebudené, osvietené, múdre a všeľudské – a práve preto je také ťažké ho zachytiť.

Okrem toho nám duchovné ego dáva pocit moci, dokonca nedotknuteľnosti, čo je presne to, čo sa ego snaží dosiahnuť. Spochybniť ho spochybňuje samotné základy našej vlastnej hodnoty a sebaobrazu – a to môže byť pozitívne desivé. V skutočnosti sa dokonca môžeme cítiť, akoby sme sa dopúšťali sprofanovaného a svätokrádežného činu, keď vyzývame duchovné ego, pretože je také nafúknuté a má o sebe takú dobrú mienku (klam, ktorému sme úplne uverili).

A nielen to, duchovné ego je nebezpečné aj preto, že obmedzuje akýkoľvek rast: je smrťou akejkoľvek transformácie, pretože vyvíjať sa znamená prechádzať cyklami smrti a znovuzrodenia. A ak duchovné ego „už prišlo“, nastáva stagnácia, jednoducho už nemôže dôjsť k žiadnemu rastu.

V skutočnosti je najsmrteľnejším vírusom na našej ceste presvedčenie, že „sme už prišli“, že sme sa stali „osvietenými“ alebo že sme nejako duchovne nadradení ostatným. Ego sa stalo nielen narcistickým, ale vyvinulo si aj plnohodnotný komplex Boha; stav, keď verí, že je v skutočnosti Bohom. Nie je to však bez ega, neduálny spôsob: je to čistý egocentrizmus, samotná definícia temnoty (alebo absencie svetla).

Čím viac sme egocentrickí, tým ďalej sme od Svetla vedomia, ktoré presahuje naše ja. A ak sa pobyt v egu rovná odpojeniu od Božského, život z miesta egocentrického Božieho komplexu ide ešte o krok ďalej: je to ako život v úplnej tme – samotná definícia pekla.

Keď človek žije v pekle, bude ubližovať druhým. To je základné poznanie, ktoré by mohlo pochopiť aj dieťa. Keď úplne chýba svetlo, je len tma – a ako môže človek v takomto stave jasne vidieť, jasne cítiť, jasne myslieť alebo sa jasne správať? Výsledkom je utrpenie, a to tak pre toho, kto zažíva Boží komplex, ako aj pre nešťastné duše v jeho okolí.

Ako zastaviť duchovné ego

Ako som už spomenul, k duchovnej ceste musíme pristupovať s pokorou, otvorenosťou a ochotou byť k sebe úprimní.

Rozhodujúcim miestom, kde začať, je praktizovanie kombinácie sebalásky a práce s tieňmi – dvoch postupov vnútornej práce. Všetci máme svoju tienistú stránku (t. j. tvár ega, ktorá nie je prezentovaná na verejnosti) a musíme si ju uvedomiť, aby sme zabránili vzniku problémov, ako je duchovný egoizmus a narcizmus.

Môžete začať tým, že si budete klásť otázky, ako napr:

„Keby som videl, že sa niekto iný správa tak ako ja, čo by som si o ňom myslel?“
„Som ochotný/á čeliť svojim vnútorným rozporom – a ak existuje odpor, čo duchovné ego nechce, aby som videl/a?“
„V ktorých oblastiach sa cítim duchovne nadradený ostatným?“
„Nakoľko som dôsledný v tom, čo cítim, myslím a robím?“
Môžete tiež požiadať dôveryhodných priateľov, blízkych alebo duchovných mentorov, aby vám pomohli poukázať na oblasti, v ktorých môžete upadnúť do duchovného klamu. Introspektívne písanie denníka je tiež ďalším spôsobom, ako vyvolať duchovné ego.

Aké sú vaše názory na duchovný narcizmus a duchovné ego? Rád si vypočujem vaše skúsenosti v komentároch nižšie. Neváhajte tiež navrhnúť akékoľvek metódy, ktoré môžu ľuďom pomôcť chrániť sa pred touto duchovnou pascou

Buďte zdraví ľudia, musíme si to uvedomovať.

Zdroj

Zdieľať článok

Subscribe
Notify of
guest
5 Comments
Oldest
Newest
Inline Feedbacks
View all comments
Israismael
Israismael
9 days ago

Ak raz človek získa od Zdroja Najvyššiu Pravdu ,ktorá objasní všetko na svete od živého po nezive ,od hmoty po eter,od temnot tejto zeme az po Božské svetlo ,potom už nemôžu byť žiadne rozpory v poznaní …Prekážkou v poznaní Pravdy je nevedomosť a nevedomosť je zároveň spiaci duch v tele človeka .Rozum(ego) nepochopí duchovné ,na také pochopenie sa musí prebrať duch ,ktorý je tým hlavným JA (jedine to živé ,pretože telo je len oživene duchom aby ste mohli pôsobiť v pozemskom hneď po narodení)…rozum ego teda rozumie len poZemskosti ,nenapomaha duchu ,pretože on nie je prebudený ale spí a to vplyvom prepravovaného predného veľkého mozgu,ktory pracuje len na urovni pozemskoti…clovek má používať rovnomerne aj zadný mozog (anténa pre duchovné prijatia),ale človek má zadný mozog zakrpatený a nemôže tým pádom prijať správy z duchovna ……uisťujem vás všetkých že na tejto Zemi existuje Zdroj Pravdy okrem biblie existuje tzv kniha Súdu ,preto nemôže dôjsť k výhovorkam,že sa nedá získať Absolútna Pravda ….Keď človek bude hľadať úprimne tak aj nájde,keď zaklope na dvere,tak sa mu otvoria ..Boh to tak chce ..

valsodar
valsodar
9 days ago

Duchovné ego je vlastne pasca ega,keď ego vytvára ilúziu duc-hovna aby nestratilo kontrolu nad bytosťou.
Tá hranica je na siedmej čakre, keď je táto čakra privretá bytosť má pod kontrolou ego ale ak sa dostatočne otvorí tak sa bytosť oslobodí z ovládania ega a dokáže sa spojiť so svojím duchom, stáva sa duchovnou.

Juraj
Juraj
8 days ago

Prišli sme do tejto formy s jedinou ale najdôležitejšou úlohou.Stať sa Človekom.A to je možné iba vtedy keď necháme pôsobiť Ducha skrze naše telo.Uvedomujem si že si uvedomujem.Ja som.V podstate ale ja neexistuje. Neexistuje oddelenosť je len Jednota,Bytie.

valsodar
valsodar
Reply to  Juraj
8 days ago

Na Zem prichádza široké spektrum duší od mladých po tie najstaršie a každá sem prišla zo svojou úlohou na úrovni svojho vývoja,preto nemôžte chcieť od prváčika na základnej škole aby riešil úlohy vysokoškolského učiva.

Jaraslav
8 days ago

Je to tak, môžeme tiež povedať: ego a pýcha nám slúžia k rastu, posilneniu – ak ich rozpozname a “ovládneme”/prijmeme ako súčasť sebe v tomto JAVnom svete, tiež môžeme povedať, práve “pokora” je tým nástrojom.
Obsiahnuť už len obnovenia samouzdravitelnosti môže viest k riadnej dávke “pýchy/nadradenosti/egu”, a čo tak obsiahnutie celiteľstva? Tiež nás to môže vyniesť “do oblakov”.
Každý prichádzame z “niečim” a môžeme obsiahnuť mnohé. Úrovne sú rôzne. Tak ako si napisal, stala sebakontrola, zdieľanie sa navzájom, obdarovavanie sa, zjednotenie sa, vstrebanie/prijatie do seba “všetkého” a premenenie vo Svetlo/Ljubov Bezsmertnych.

Czech CS Slovak SK